Protikorupčné aktivity tretieho sektora a činnosť médií rozhodnutie Súdneho dvora EÚ neovplyvní
Rozhodnutie súdneho dvora EÚ o zrušení časti AML smernice, hovoriacej o plošnom prístupe verejnosti k údajom v rámci registra konečných užívateľov výhod (KUV) sa stretlo s nevôľou časti tretieho sektora, ako aj s obavami novinárov, či zrušenie neohrozí boj proti korupcii. Odborník na ochranu osobných údajov však považuje rozhodnutie súdneho dvora za pozitívnu správu pre kvalitu našich zákonov a tvrdí, že prístup novinárov či neziskových organizácií ním nie je nijako ohrozený.
Súdny dvor EÚ zrušil konkrétnu časť AML Smernice, ktorá hovorila o plošnom prístupe verejnosti k údajom v rámci registra KUV. Dôvodom je rozpor daného ustanovenia s GDPR ako aj právom na ochranu osobných údajov a súkromia. Cieľom AML Smernice je boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Slovensko by sa malo v nadväznosti na tento rozsudok zamyslieť nad vhodnou úpravou viacerých zákonov, ktoré implementovali AML Smernicu.
Plošný prístup verejnosti k osobným údajom v registroch je v kontraste s GDPR
Súdny dvor spochybnil plošný a nekontrolovaný prístup širokej verejnosti k zapisovaným údajom. V tomto smere nemal súdny dvor za preukázané, že by účasť širokej verejnosti na kontrole daných údajov sama o sebe bola dôvodom pre tak významný zásah do súkromia, akým je plošné zverejnenie osobných údajov. Súdny dvor sa však týmito úvahami zaoberal primárne vo vzťahu k boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Neznamená to automaticky, že by štát nemohol zverejňovať akékoľvek osobné údaje alebo že by registre KÚV nemali ďalej existovať. Napriek tomu však členské štáty zrejme čaká ťažká úloha vysporiadania sa s jeho závermi do budúcnosti.
„Myslím si, že ani samotný prístup verejnosti k predmetným údajom nemusí byť nevyhnutne ohrozený. Budeme sa však musieť zamyslieť nad tým, na čo vlastne konkrétny register slúži a za akých podmienok a záruk doňho umožníme prístup verejnosti tak, aby bolo riešenie proporcionálne aj z pohľadu ochrany súkromia. Ak by sa tieto balančné testy vykonali, závery by zrejme boli pre každý register mierne odlišné. Toto však nikto neurobil a zverejňovali sme doteraz na internete všetko,“ približuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal.
Neopodstatnené obavy novinárov a tretieho sektora
Kým časť odbornej verejnosti a autori zákona o registri partnerov verejného sektora (RPVS) rozsudok SD EÚ kritizujú, odborník na ochranu osobných údajov v ňom vidí mnoho pozitív a zdôrazňuje, že by nijakým spôsobom nemal obmedziť prácu protikorupčných organizácií či novinárov: „Nie je absolútne pravda, že by súdny dvor obmedzil prístup k informáciám pre mimovládne organizácie alebo novinárov. Súdny dvor výslovne potvrdzuje legitímny záujem novinárov a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj obchodných partnerov, finančných inštitúcií a orgánov verejnej moci, aby mali prístup k týmto osobným údajom. V žiadnom prípade nebol odopretý prístup k daným osobným údajom, dokonca bol podčiarknutý. Ak sa vraciame do režimu legitímneho záujmu, tieto osoby jednoznačne legitímny záujem mať budú a mal byť im byť umožnený prístup k predmetným osobným údajom tak, aby mohli naďalej plniť svoje ciele,“ vysvetľuje advokát Jakub Berthoty z Dagital Legal.
Rozsudok sa môže týkať aj obchodného či živnostenského registra
Tzv. proti-schránková legislatíva zaviedla na Slovensku register partnerov verejného sektora (RPVS), v ktorom musí byť zapísaná každá osoba, ktoré chce zo štátom uzavrieť zmluvu. V ňom sú síce zapisované informácie o KUV, ale nejde o priamu implementáciu AML Smernice, o ktorej rozhodoval súdny dvor. Tento register primárne slúži na kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami najmä v rámci verejných obstarávaní. Zatiaľ čo autori tejto legislatívy tvrdia, že rozsudok priamo umožňuje RPVS naďalej zverejňovať osobné údaje širokej verejnosti, odborníci na ochranu súkromia to tak jednoznačne nevidia.
„Súdny dvor priamy záver o našom RPVS a podobných registroch nevyslovil, pretože ich neposudzoval. Ako argument je tu používaný bod 61 rozsudku kde podľa môjho názoru Súdny dvor EÚ ale hovorí len to, že zámer zapojiť do kontroly činnosti štátu aj verejnosť sám o sebe nestačí na plošné zverejňovanie osobných údajov všetkých zapísaných osôb. Existuje aj iná judikatúra Súdneho dvora a ESĽP, ktorá hovorí, že samotná skutočnosť, že na takúto kontrolu nemá štát vlastnú kapacitu, aparát a prostriedky sama o sebe nemôže odvodňovať takéto plošné zásahy do súkromia. Zároveň je jasné, že každý register plní iné úlohy v spoločnosti a preto môžu existovať aj iné závery v rámci tzv. balančných testov. Zatiaľ nikto tieto otázky na Slovensku relevantne neposudzoval takže neviem ako môžeme o záveroch týkajúcich sa RPVS hovoriť dopredu.“ vysvetľuje advokát Jakub Berthoty z Dagital Legal.
Rozsudok sa však nepriamo týka aj iných registrov, ktoré tiež umožňujú plošný prístup verejnosti k zapisovaným osobným údajom. Môže ísť teda nie len o register právnických osôb, register partnerov verejného sektora, ale aj obchodný či živnostenský register, kam má verejnosť tiež plošný prístup. Dopad môže mať aj na podmienky zverejňovania osobných údajov v rámci centrálneho registra zmlúv či katastra nehnuteľností. Všetky tieto registre zo svojej podstaty zasahujú do práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov a podľa SDEÚ tieto zásahy musia byť nevyhnutné a proporcionálne v každom prípade.
„Zoberte si ako je absurdné už len to, že každý kto chce na Slovensku podnikať musí v obchodnom registri zverejniť adresu svojho trvalého pobytu. Na čo je toto potrebné? Potrebujete vedieť kde bývam ja a moja rodina, aby ste s mojou firmou mohli uzatvoriť zmluvu? Je to len dôkaz o tom, že na Slovensku sme sa týmto otázkam pri tvorbe právnych predpisov a registrov nevenovali dostatočne a musíme to napraviť.“ upozorňuje Berthoty.
Slovenská legislatíva nebola nikdy pripravená na GDPR
Slovenská republika bude mať podľa všetkého s implementáciou rozhodnutia súdneho dvora problémy. Obdobné posúdenie, aké vykonal v tomto prípade súdny dvor, by sme mali vykonať aj my, a to vo vzťahu k celej rade ďalších registrov, ktoré zverejňujú o občanoch osobné údaje. Tieto podmienky sú podľa odborníkov dlhodobo známe a jasné, ale štát má problém sa s nimi vysporiadať.
„Dlhodobo upozorňujeme, že náš právny poriadok nikdy nebol pripravený na GDPR. Máme tu stovky právnych predpisov, ktoré na jednej strane majú slúžiť ako právne základy pre spracúvanie osobných údajov a na druhej strane neobsahujú potrebné záruky a ustanovenia, ktoré sú vyžadované z pohľadu GDPR. Exituje tu dlhodobá potreba rekodifikácie právneho poriadku z pohľadu ochrany osobných údajov. Tento rozsudok vnímam ako impulz z najvyššej súdnej autority, aby sme s tým niečo urobili. Zároveň máme od súdneho dvora návod na to, ako posudzovať plošné zverejňovanie osobných údajov vo verejných registroch,“ uzatvára advokát Berthoty.
