Marcel Divín, Branch Office Manager, zo spoločnosti Epson Europe CZ&SK vysvetľuje, ako starobylé japonské tradície stavajú udržateľnosť do popredia výroby v tejto krajine.
Moderné Japonsko je medzinárodné, otvorené a prispôsobivé. Je tiež jedným z technologicky najvyspelejších štátov na svete, ak nie vôbec najvyspelejším. V japonskej kultúre a podnikaní však existuje zaujímavá dichotómia. Na jednej strane prijíma moderné aspekty, na strane druhej, ich zase kombinuje s dávnymi tradíciami[1].
Toto spojenie predstavuje princíp Monozukuri, v preklade „umenie a veda o výrobe“. Po stáročia je základom japonského remesla a často slúži ako návod pre moderné techniky – kombinuje špičkové technológie a tradičné poňatie v jedinej jednoduchej filozofii.
Samotný termín sa skladá z dvoch japonských slov „mono“ a „zukuri“. Mono je vec, ktorá je vyrobená, a zukuri znamená akt výroby. Monozukuri sa zameriava nielen na nástroje neustáleho zlepšovania, ale aj na zodpovedajúcu kultúru.
Tento pojem historicky odkazuje na pracovnú morálku založenú na hlbokých znalostiach, mnohostranných zručnostiach a veľkom nadšení. Je sprevádzaný silnou ambíciou dosiahnuť dokonalosť, čo je cieľ, ktorý je v japonskej spoločnosti vysoko uznávaný. Monozukuri zahŕňa aj hrdosť na dosiahnuté výsledky, zmysel pre zodpovednosť a hlbokú úctu k použitým materiálom.
Japonské spoločnosti sa zameriavajú skôr na dlhodobú víziu než na krátkodobé výsledky. Usilujú sa o udržateľný rast, pričom dodržiavajú staré zásady remeselnej výroby a prispievajú spoločnosti. Japonsko má povesť krajiny výrobkov s vysokou kvalitou, od automobilov po elektroniku, a jeho snaha o dokonalosť je dodnes vidieť na produktoch, ktoré sa tam vyrábajú.
Monozukuri a trvalo udržateľná výroba
Žijeme v čase, keď sú postoje firiem k sociálnym a environmentálnym otázkam, od globálneho otepľovania cez znečistenie plastom až po ľudské práva, podrobované silným skúškam. Od všetkých spoločností sa teraz očakávajú iniciatívy v oblasti environmentálnej a sociálnej udržateľnosti a tiež príspevok k environmentálnemu spoločenskému riadeniu (ESG).
Pokiaľ ide o výrobu, koncept Monozukuri sa zameriava na jej súlad s prírodou a vyžaduje, aby pri využívaní zdrojov nedochádzalo k zbytočnému plytvaniu. Keď sa použije nejaký predmet alebo sa vynaloží ľudské úsilie, musí z toho mať úžitok celá spoločnosť a zároveň by mala byť zachovaná rovnováha medzi výrobou, zdrojmi a spoločnosťou[2].
Často sa uvádza, že Monozukuri stojí na troch pilieroch. Existujú preto, aby sa dosiahli čo najlacnejšie a najudržateľnejšie procesy a zároveň sa urýchlilo neustále zlepšovanie. Pre firmy to znamená tri kľúčové oblasti. Najprv produkt a vývoj. To sa týka fázy návrhu, počas ktorej je nevyhnutné obmedziť zdroje a náklady na minimum štandardizáciou procesov a optimalizáciou transparentnosti a tímovej práce. Potom nasleduje výroba, pri ktorej je cieľom v optimalizácii výrobného toku eliminovať čo najviac plytvania. A konečne dodávateľský reťazec. Aj tu je cieľom znížiť celkový vplyv a náklady spojené s činnosťami dodávateľského reťazca.
Prijatím konceptu Monozukuri sa môžu spoločnosti zamerať na elimináciu plytvania a zefektívnenie procesov, aby zabezpečili udržateľné znižovanie nákladov. Zároveň môžu opätovne investovať zisk a úsilie do zamestnancov, spoločnosti a planéty. Tento holistický prístup má nielen pozitívny vplyv na firmu a zákazníkov, ale zabezpečuje aj udržateľný rast.
Príkladom je množstvo japonských korporácií, medzi nimi napríklad technologická spoločnosť Epson. Ich základné hodnoty sa odvíjajú od pocitu povinnosti prispievať na rozvoj a blaho celej spoločnosti a dodávať inovatívne produkty, ktoré odrážajú potreby súčasných zákazníkov. Spoločnosť Epson, ktorá vychádza zo svojej remeselnej tradície, je oddaná svojim zákazníkom a zamestnancom a je odhodlaná prispievať k ochrane sveta, v ktorom všetci žijeme. O tom svedčí aj platinový status Responsible Business Alliance (RBA) pre zodpovednú výrobu, ktorý bol filipínskej továrni spoločnosti Epson udelený v novembri 2022.
RBA je najväčšia svetová priemyselná koalícia, ktorá sa zaoberá sociálnou zodpovednosťou firiem v globálnych dodávateľských reťazcoch a usiluje sa o podporu práv a blahobytu pracovníkov a komunít na celom svete. Koalícia oceňuje továrne a pracoviská na celom svete, ktoré vo svojich výrobných procesoch dosahujú najvyššie štandardy spoločenskej zodpovednosti podnikov. Zároveň sa zameriavajú na spravodlivé pracovné podmienky, ľudské práva a udržateľnosť.
Inovatívne technológie nie sú jedinou cestou k úspechu, možno použiť aj tradičné metódy, ktoré prešli skúškou času. Zásadný je pritom súlad so životným prostredím a ľuďmi okolo nás.
Zameranie na zákazníka
Je dôležité mať víziu, či už ako jednotlivec, alebo ako firma. Táto vízia musí byť realistická a musí zodpovedať potrebám nášho okolia. Postavenie zákazníka na prvé miesto je podstatnou súčasťou konceptu Monozukuri. Japonské spoločnosti v súlade s týmto princípom premýšľajú o dlhodobej perspektíve. Zamýšľajú sa nad potrebami zákazníka a o tom, čo je v danom odvetví potrebné. Tento spôsob zabezpečuje najlepšiu kvalitu výrobkov a úroveň služieb, ktoré si získavajú dôveru zákazníkov.
Prevaha kvality nad kvantitou
V Japonsku sa kladie veľký dôraz na výber materiálov a verí sa, že výrobok by mal byť urobený tak, aby vydržal. Monozukuri zohľadňuje všetko od použitých materiálov, až po výrobný proces a dodržiava niekoľko základných princípov, ktorými sa líši od iných foriem výroby.
Najprv sa snažíme o neustále zlepšovanie všetkých pracovných procesov. Všetko, čo firma robí, by sa malo sústrediť na vyšší cieľ a zaujímať jednotný prístup, ktorý vytvára neustále zlepšenia umožňujúce dosiahnutie tohto cieľa. Aj keď sa objavia problémy, toto nastavenie mysle povzbudzuje spoločnosť k tomu, aby pokračovala, aj keď by to iní už vzdali.
Konečným cieľom je v podstate dosiahnuť výrobok najvyššej kvality, ktorý bol zhotovený čo najefektívnejším spôsobom, vytvára pôvodnú hodnotu a skutočne mení život ľudí – to všetko bez negatívneho dopadu na životné prostredie okolo nás.
Celoživotné vzdelávanie
Spoločnosť prostredníctvom Monozukuri podporuje zamestnancov, aby „vnášali do práce svoj um“. Sú dostatočne kvalifikovaní a vyškolení na riešenie rôznych situácií, aby získali väčší pocit zodpovednosti. Nejde len o výrobky samotné, ale aj o to, aby zamestnanci ku svojej práci cítili vášeň a boli za ňu hrdí. Vyžaduje kreatívne myslenie a často odkazuje na remeselnú zručnosť, ktorú sa dá naučiť prostredníctvom učňovských odborov.
Sú to ľudia, ktorí vyrábajú veci. Nie je možné vyrábať, pokiaľ nedostanú podporu ľudia, ktorí výrobu umožňujú. Tu prichádza k slovu koncept Hitozukuri, záväzok organizácie k celoživotnému rozvoju zručností a znalostí všetkých zamestnancov. Ide o nepretržitý proces, ktorý umožňuje ľuďom zrieť spolu s ich prácou, aby dosiahli úspech vo svojich odboroch a zručnostiach.
Napríklad spoločnosť Epson má v Japonsku špeciálny program, ktorý považuje prvý rok zamestnania za obdobie školenia, počas ktorého sa noví zamestnanci zoznamujú s prístupom k práci. Noví zamestnanci sa stretnú na skupinovom školení, kde sa naučia myslieť a osvojiť si postoj nevyhnutný na aplikáciu princípu Monozukuri, ktorý je základom efektívnych, kompaktných a presných technológií spoločnosti Epson[3].
Vo svete, kde sa neustále skloňuje slovo inovácia, je ľahké zabudnúť, že niektoré z najlepších nápadov vychádzajú z časom preverených tradícií. Japonsko má dlhú históriu vo výrobe kvalitných produktov a z jeho prístupu sa môžeme mnohému priučiť. Uplatňovaním zásad Monozukuri môžeme vytvárať výrobky, ktoré sú nielen funkčné, efektívne a spoľahlivé, ale aj estetické, nadčasové a – čo je najdôležitejšie – udržateľné.
[1] https://time.com/5568296/japanese-traditions-modern-world/
[2] https://www.businesstoday.in/magazine/features/story/what-indian-manufacturing-can-learn-from-monozukuri-63994-2016-04-02
[3] https://corporate.epson/en/sustainability/our-people/development.html
