Nokia, Nokia a opäť Nokia, to boli posledné témy z mobilného sveta v našom i vašom obľúbenom RETRO blogu.
V minulej časti sme ale spomínali, že dnes to bude zariadenie od inej spoločnosti, presnejšie od spoločnosti Siemens – už žiadna „No-kia 🙂“. Ale na fínskeho giganta určite nezanevrieme. Prejdime teda k tomu, čo už isto viete, že týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova.
Píše sa október roku 2005 a na trh prichádza nový model spoločnosti Siemens, pod označením AX72. Tento model je ochudobnením nástupcom AX75. To však neznamená, že nezaujal, AX72 bol model nižšej strednej triedy a ponúkol „primeranú“ výbavu. Ale tým na zákazníkov „neútočil“, hlavným útokom bola jeho nízka cena – okolo 4000 slovenských korún (odhadom). Za takúto cenu ste získali podarený telefón kompaktných rozmerov, s farebným displejom a možnosťou pripojiť externý fotoaparát. Dobré, nie?
„Viete, čo je na tomto RETRO blogu najkrajšie? Keď zoberiem do rúk telefón, ktorý som X-rokov nepoužíval, zapnem ho (ak sa to podarí 🙂) a žasnem nad tým, koľko málo nám niekedy stačilo, aby sme mali „super“ zariadenie, ktoré bezproblémovo fungovalo. Toto mi vždy vyčarí úsmev na tvári – skúste to aj vy, zapnite si nejaký starý telefón a chvíľku sa sním pohrajte.“
Dizajn zariadenia je jednoduchý, ale funkčne prispôsobený. Farebné prevedenie je čierno-sivé, a ak sa nemýlim, tak iné prevedenia neboli dostupné. Materiálové vyhotovenie je z tvrdého plastu, ktorý nemá takmer žiadne nedostatky, ešte aj dnes všetko drží ako má.
Ovládacie prvky sú nasledovné – pod displejom je dvojica kontextových tlačidiel, pod nimi dva telefóniky (zelený/červený) a medzi nimi sa nachádza štvorsmerové navigačné tlačidlo. Potvrdzovanie v strede mu chýba, na to sú určené kontextové tlačidlá a červený telefónik je krok späť. Pod vrchnou ponukou ovládacích tlačidiel sa nachádza alfanumerická klávesnica s kaskádovým usporiadaním. Toto riešenie sa nám páčilo, nakoľko boli tlačidlá vždy dobre hmatateľné. Ich odozva patrí medzi tie lepšie, čo sa podpísalo na pohodlnom písaní textov. Páčilo sa nám aj atypické podsvietenie klávesnice na oranžovo. Nevýhodou bolo, že kontextové tlačidlá mali „natvrdo“ priradené položky, bez možnosti zmeny.
„Blokovanie klávesnice- dlhé podržanie mriežky / vypnutie všetkých zvukov dlhé podržanie hviezdičky. Pamätáte?“
Zostatok zariadenia, teda zadná časť, kraje a vrch sú „čisté“, bez ovládacích prvkov. V spodnej časti sa nachádza široký nabíjací konektor, ktorý slúži aj na pripojenie „headsetu“, a taktiež na prepojenie s PC. Rozmery zariadenia sú 105.6 × 46.8 × 17.5 mm s hmotnosťou 79 gramov.
A čo „áix-sedemdesiatdvojka“ používateľovi ponúkla? No hlavne ste si znej zavolali a poslali SMS, prípadne MMS správu. Ak ste boli náročnejší, využili ste aj možnosť pripojenia na internet.
Farebný CSTN LCD displej (pasívny) zobrazoval 65 536 farieb a disponoval rozlíšením 128 × 128 Px. To nebolo nič prevratné, ale v tejto cenovej kategórii slušné. Avšak, k tomuto zariadeniu sa dal pripojiť externý fotoaparát, na čo už jeho rozlíšenie nemuselo celkom postačovať. Toto ale overené nemáme a myslíme si, že veľmi malé percento používateľov tohto zariadenia si dokupovalo externý fotoaparát. V nastaveniach bolo možné nastaviť silu osvetlenia – 0 až 100%, a taktiež upraviť kontrast. Pre slabozrakých nechýbala možnosť nastavenia veľkého písma, avšak len v kontextových položkách menu. Základný pohotovostný režim zobrazoval silu signálu, kapacitu batérie, dátum a čas.
Menu – grafické ikonky zoradené v mriežke, bez možnosti zmeny zobrazenia alebo poradia.
Ponuka SMS a MMS správ bola „plytká“, ale v zásade tu bolo všetko potrebné. Taktiež, podobne ako Nokie, aj Siemens umožňoval odoslať krátku zvukovú správu. V MMS správe sa dal odoslať text, obrázok alebo zvuk, pričom sa dala nastaviť aj dĺžka zobrazenia pridaných súborov. SMS správy podporovali T9, teda rýchle písanie. Do jednej správy sa zmestilo až 760 znakov, ktoré boli účtované ako viac samostatných SMS. To je zo správ všetko podstatné, nakoľko e-mail má v tomto zaradení absenciu.
Volania, podobne ako správy, neponúkli nič prevratné, všetko bolo jednoduché a dobre použiteľné. V menu sa nachádza možnosť – zoznam volaní, kde sa dali prezerať zmeškané, volané a prijaté hovory – max. počet záznamov jednej položky je 10. Niekto možno využil aj počítadlo času hovorov, s možnosťou nastavenia ceny za jednotku a minútu. Následne bolo možné dostať približný prehľad o vašej finančnej spotrebe za telefonáty. Telefónny zoznam mal iba skrátené záznamy a možnosť priradenia do skupiny volajúcich, bez možnosti prispôsobenia. Jediná možnosť bola zmeniť názov skupiny a obrázok.
Konektivita bola ochudobnená aj o IRDA (infračervený port) a používateľom zostalo iba málo možností, ako tento telefón prepojiť s iným „svetom“. Prvá možnosť je prepojenie telefónu s PC pomocou dátového kábla. Druhá, častejšie používaná možnosť bola pripojiť sa na internet a stiahnuť nejaké logo, fotky alebo „hudbu“. Takže nechýbal aspoň WAP prehliadač vo verzii 1.2.1 a podpora GPRS triedy 8 (4+1). Napokon, ani hry neboli tým, čo by sme chceli. Zato môže JAVA v staršej verzii MIDP 1.0. „Aspoň ten pokec (Azet) fungoval 🙂“
Tým, čím Siemens AX72 vystupoval z radu, bola prehľadná organizácia času. Prehľadný kalendár s mesačným náhľadom a možnosťou priradenia denných úloh bol výborný. Nechýbajú ani termíny, teda pripomienky s pripomenutím, poznámky, zoznam zmeškaných termínov a jednoduchý budík. V doplnkoch sa nachádza kalkulačka (tá bola na Siemensoch strašná), prevod meny, stopky, časovač a hlasové príkazy (už aj vtedy sme mali „virtuálne asistentky“ 🙂 ).
Multimédiá, ak sa to dá týmto pojmom nazvať, obsahovali rôzne obrázky alebo polyfonické melódie – 32 hlasé. Ak vám polyfónia nestačila, mohli ste do telefónu dostať WAV zvonenia, teda „normálne“ pesničky v skrátenej forme. My ich niekoľko máme. Napokon sa tu nachádzalo aj niekoľko farebných schém menu, ktoré bolo možné doplniť o ďalšie stiahnuté. Hry v základnej zostave boli nasledujúce – Marble Crossing, Sea Battle a Wappo 2, s možnosťou stiahnuť ďalšie (nebolo to však nič moc).
Prídavný modul fotoaparátu (na fotke so Siemensom S55).
Interná pamäť Siemensu AX72 končila na úrovni 1.5 MB, plus tu bola možnosť uložiť 5OO kontaktov a telefón si pamätal 10 zmeškaných hovorov, 10 prijatých hovorov a 10 volaných čísiel. „To by dnes nešlo.“
Li-Ion batéria dosahovala kapacitu 600 mAh. Na jedno nabitie vydržala v priemere 2 až 3 dni aktívneho používania. Pohotovostný režim bol približne 220 hodín.
A to je vlastne všetko, čo sme chceli o tomto šikovnom zariadení povedať. Siemens AX72 bol tak trošku „utláčaný“ a takmer nikto sa ho nesnažil recenzovať, nakoľko neponúkol nič nového oproti predchodcom. Ale našu pozornosť si určite zaslúži, nakoľko sme ho nejakú dobu aktíve používali a dobre nám poslúžil. Aj vám?
Veríme, že aj táto časť RETRO blogu vo vás vyvolala dobré pocity a kúsok nostalgie, ktorá má svoje čaro. Ďakujeme za vašu pozornosť a už o týždeň sa na vás tešíme s ďalším zaujímavým zariadením.
Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným názvom – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
