Miera úspor Slovákov sa z regionálneho pohľadu značne líši.
Kým Bratislavčania majú v priemere našetrených na sporiacich účtoch vyše 3- tisíc eur, napríklad Košičania majú o polovicu menej. Súvisí to s ekonomickou situáciou v jednotlivých regiónoch. Vyššia nezamestnanosť a nižšie platy na východe krajiny ľuďom neumožňujú sa dostatočne pripraviť na nečakané finančné výdavky.
„Prieskum ukázal, že regionálne rozdiely pretrvávajú. Najmenej si dokážu usporiť ľudia v Banskej Bystrici, kde sa nasporená suma mesačne pohybuje na úrovni 163 eur. Pre porovnanie, v Bratislave ide o výšku 319 eur,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Zdroj: Slovenská sporiteľňa, sporiace účty viac ako 100-tisíc klientov
Platí, že najviac si dokážu usporiť ľudia bez záväzkov. Slobodní ľudia majú v priemere na sporiacich účtoch 1600 eur, mesačne si bokom odložia vyše 200 eur. Naopak najmenej sa darí šetriť vdovcom a vdovám. Mesačne si odložia len približne 100 eur. Dokopy majú v priemere na sporiacich účtoch zhruba 1300 eur. Druhou najšporovlivejšou skupinou ľudí sú vydaté ženy a ženatí muži. Tí majú na účtoch v sporení vyše 2000 eur.
Ak si chce priemerná 4- členná slovenská domácnosť s mesačným príjmom 1400 eur šetriť na nečakané finančné výdavky, bokom by mali dávať aspoň 10 % z ich príjmov, teda v tomto prípade 140 eur. „V tomto prípade im každý mesiac zhltne nájom, energie, školné, stravné a prípadne splátky úverov približne 70 % z ich príjmov. Minimálna rezerva domácnosti by mala byť na úrovni 2940 eur,“ doplnila Buchláková.
Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka, musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 % mesačného príjmu. Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 % mesačného príjmu, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov.
Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy. „Podľa nášho prieskumu na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov. Tretina Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu,“ komentovala Buchláková.
