Slovenská pošta v spolupráci so Slovinskou poštou a obcou Stará Bystrica si pripomína 10. výročie postavenia Slovenského orloja. Pri tejto príležitosti vydávame spoločné poštové známky s motívom výnimočného Slovenského orloja a historických slnečných hodín z kartuziánskeho kláštora v slovinskom Pleterje.
Poštová známka „Spoločné vydanie so Slovinskom: Slovenský orloj v Starej Bystrici“ nominálnej hodnoty 1,20 € má rozmery 26,5 × 44,1 mm a vychádza vo forme upraveného tlačového listu s 8 známkami z toho 4 známky emisie č. 680 a 4 známky emisie 681. Ústredným motívom na poštovej známke je ciferník s astronomickými údajmi. Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou First Day Cover (FDC) s motívom orloja v Starej Bystrici s dátumom 22. marca 2019 a domicilom obce Stará Bystrica. Motívom prítlače FDC obálky je budova Slovenského orloja v Starej Bystrici. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, obálky a pečiatky je Mgr art. Jozef Česla.
Poštová známka „Spoločné vydanie so Slovinskom: Slnečné hodiny v Pleterje“, nominálnej hodnoty 1,20 €, má rozmery 26,5 × 44,1 mm a vychádza vo forme upraveného tlačového listu s 8 známkami z toho 4 známky emisie č. 680 a 4 známky emisie 681. Ústredným motívom na poštovej známke je detail slnečných hodín z kartuziánskeho kláštora v Slovinskom meste Pleterje. Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou First Day Cover (FDC) s motívom slnečných hodín v Pleterje s dátumom 22. marca 2019 a domicilom Bratislava. Motívom prítlače FDC obálky je nádvorie kartuziánskeho kláštora v Pleterje so slnečnými hodinami na stĺpe pred kláštorom. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, obálky a pečiatky je Mgr. art. Jozef Česla.
Vydanie poštovej známky pri príležitosti 10. výročia postavenia Slovenského orloja iniciovala obec Stará Bystrica, na základe čoho vznikla dohoda o spoločnom vydaní spomienkových poštových známok medzi Slovenskou poštou a Slovinskou poštou. Pri tvorbe výtvarných návrhov spolupracoval aj starosta obce Ján Podmanický, ktorý je autorom sprievodných textov. Slávnostné uvedenie poštových známok sa uskutoční v deň vydania 22. marca 2019 v Starej Bystrici. Slovenská pošta pripravila pre návštevníkov podujatia špeciálnu poštovú priehradku, kde si návštevníci budú môcť zakúpiť a opečiatkovať produkty z danej emisie.
Slovenský orloj v Starej Bystrici
Slovenský orloj v Starej Bystrici je jeden z najmladších a najpresnejších orlojov na svete. Dokončený bol v roku 2009 a je považovaný za najväčšiu drevenú sochu na území Slovenska. Kompozícia symbolizuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Základný návrh v hlinenom modeli pochádza z rúk akademického sochára Viliama Lovišku, následne ho architekt Ivan Jarina prepracoval do výkresovej dokumentácie.
Vo výklenkoch orloja je umiestnených šesť bronzových plastík významných slovenských dejateľov: knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Počas odbíjania orloja každú celú hodinu v čase od 8.00 h do 22.00 h je možné vidieť sedem sôch slovenských apoštolov: sv. Cyrila, sv. Metoda, sv. Andreja-Svorada, sv. Beňadika, sv. Gorazda, sv. Bystríka a sv. Vojtecha. V tvárach týchto svätcov sú zakódované podobizne významných slovenských osobností 19. a 20. storočia. Ich identita bude zverejnená až po smrti autorov orloja – akademických sochárov manželov Loviškovcov – v ich testamente.
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Dajú sa z neho vyčítať údaje ako dátum, slnečný čas, poloha slnka v znamení zverokruhu, poloha mesiaca a fázy mesiaca. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom, a aj preto je orloj v Starej Bystrici jediným orlojom na Slovensku.
V hornej časti drapérie je umiestnený ciferník stredoeurópskeho času. Keďže ukazuje konvenčný čas, slúži aj na porovnanie s časovými údajmi, ktoré sú prezentované na astrolábe. Vo vežičke orloja je v podobe starobystrického nočného vartáša umiestnená drevená socha zvonára, ktorý zvoní na zvonoch. Jeden zvon slúži na odbíjanie hodín, druhý vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov.
Pod orlojom je turistické informačné centrum, v ktorého priestoroch je malá výstavná galéria, kaviareň a predajňa suvenírov. Odtiaľto je zároveň pre turistov sprístupnená strojovňa orloja. Slovenský orloj ročne navštívia desaťtisíce turistov a od svojho otvorenia v roku 2009 je jednou z najnavštevovanejších turistických zaujímavostí na severozápadnom Slovensku.
Historické hodiny v slovinskom Pleterje
Bronzovo-strieborné slnečné hodiny v kláštore kartuziánskeho rádu v Pleterje predstavujú jedinečný prístroj na meranie času. Správny čas ukazujú vtedy, keď slnko svieti do Veľkého nádvoria kartúzy. Tlmené tóny kovu slnečných hodín sa dokonale hodia ku kontemplatívnej atmosfére tohto miesta, kam môžu vstúpiť iba mužskí návštevníci. Kartúzu v Pleterje založil Herman II, gróf z Celje, v roku 1403, a postaviť ju trvalo tri roky. Kláštor sa neskôr stal majetkom jezuitov (1593), následne prešiel do štátneho vlastníctva (1772), a nakoniec do súkromných rúk (1839). Pozemok v Pleterje získal kartuziánsky rád znovu v roku 1899 a výstavba novej kartúzy sa zavŕšila v roku 1904. Mnohé z jej vybavenia, ako aj knižnica, pochádza z opustených kartúz vo Francúzsku. Patrili k nemu aj slnečné hodiny z kláštora v Sélignacu, ktoré dodnes ukazujú správny čas. Slnečné hodiny stoja na kamennej platni ozdobenej štyrmi vytesanými medailónmi a rastlinnými motívmi. Nápis na hodinách nám oznamuje, že ich vytvoril kňaz menom Antonian Berthiaud v Péronnase, komúne v departemente Ain vo francúzskom regióne Auvergne-Rhône-Alpes, kde pôsobil od roku 1873 do 1881.