Drž už konečne ten svoj elektronický zobák

0

Tút, tút, vyber zo mňa bielizeň, kričí práčka. Hej, keď pôjdeš do obchodu, kúp vajíčka ty babrák, oznámi mi chladnička. Konfigurácia tvojho termostatu ešte nie je dokončená, kričí na mňa dom. Chceš ho nastaviť hneď teraz, alebo sa ťa mám znovu opýtať za 5 minút? Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Internet vecí (IoT) sa vkráda do našich domovov, pracovísk a mesta. Dnes je takýchto produktov ešte relatívne málo a ak nejaký doma máte, ste ešte ako Američania hovoria „hip“, teda „coolovejší než coolový“, avšak postupom času to všetko vyprchá.

Produktov bude stále viac a tento trend rútiaci sa ako snehová guľa dole kopcom sa k vám dostane či už budete chcieť alebo nie. Ak sa rozhodnete, že si žiadny produkt IoT nikdy nekúpite, kúpi si ho váš syn, rodič, zamestnávateľ, alebo nakoniec aj vy sami, pretože štandardné produkty (ako napríklad sprostú chladničku) už nikto nebude vyrábať.

Ako rôzne produkty naberajú rôzne schopnosti, je takmer nevyhnutné, že musia s vami komunikovať. Ide o rôzne upozornenia v podobe blikania, zvukov či dokonca syntetického hlasu. Výsledkom je, že jedného dňa budeme mať doma zástup produktov, schopných sa výrazne prejavovať a pútať našu pozornosť.

Skúste pritom zapremýšľať nad tým, čo majú všetci výrobcovia softvéru dlhodobo spoločné. No predsa to, že si myslia, že práve ich produkt je najdôležitejší na svete.

Čo že? Ty používaš aj produkty od iných firiem?

Či už ide o robotický vysávač ako Roomba, rôzne inteligentné práčky, chladničky či dokonca kávovary, stále ide relatívne o novinky. Ak ste si niečo také kúpili, pravdepodobne je to po prvý krát, čo inteligentný produkt daného typu vlastníte.

Výrobca a hlavne jeho marketingový tím si preto myslí, že ide o niečo, s čím si náramne užívate interakciu. Tešíte sa z každého bliknutia, smejete sa zo zábavných zvukov, ktoré vydáva a neustále zariadenie ovládate. Ako náhle však začne produktov v domácnosti pribúdať, nastane nevyhnutný chaos a zavalenie nepotrebnými upozorneniami a notifikáciami.

Kým v rámci svojho ekosystému produktov si to ten či onen výrobca môže ustrážiť, tak takáto sterilná existencia je obvykle ďaleko od reality. Ľudia si kupujú rôzne produkty od rôznych firiem a následne ich používajú spolu a pokiaľ si každý výrobca produktu myslí, že práve on je tým najdôležitejším, nastáva problém.

Tento jav nie je ničím nezvyčajným. Stačí sa len pozrieť na rôzne programy pre Windows. Dnes našťastie tieto javy čoraz viac ustupujú do pozadia, avšak v dobách Windows XP a Windows Vista snáď každý autor aj tej najpodradnejšej jednoúčelovej utility mal pocit, že práve jeho program je extrémne dôležitý, bez ktorého sa nikto nezaobíde.

Bolo nutné teda jeho odkaz pridať na plochu, do menu Štart, do panelu rýchleho spustenia vedľa Štartu a takisto pravdaže do panelu úloh pri hodinách. Že slúži len na jednu vec čo potrebujete raz za uhorský rok? To nevadí. Program sa bude sám spúšťať pri každom štarte a otravovať ikonou pri hodinách a možno aj bublinovými upozorneniami.

Presuňte sa s týmto prístupom do éry IoT, v ktorej si takisto každý výrobca bude myslieť, že práve jeho produkt je centrom vesmíru a preto od neho stále potrebujete dostávať nejakú informáciu. Nečakajte, že budú vyvíjať nejakú extrémnu snahu, koordinovať svoju činnosť s podobnými produktmi konkurencie.

Mnoho výrobcov sa dnes snaží vytvárať domáce centrá, ktoré pomocou rôznych komunikačných protokolov môžu ovládať zariadenia od rôznych výrobcov. Všetky sú ale dobré len tak, ako im daný výrobca toho či oného produktu dovolí.

Nemyslite si, že každý výrobca bude šťastný, ak jeho produkt, ktorý má fungovať sám, bude manažovaný produktom konkurencie. Obzvlášť ak takáto činnosť zabráni originálnemu výrobcovi v zbere dát či predaja iných produktov.

Dobrá paralela by sa dala vidieť napríklad v súvislosti s rýchlymi textovými komunikačnými protokolmi. Keď táto éra na prelome tisícročí začínala naberať na veľkej popularite, rýchlo som sa odstrihol od graficky príšerných a na ovládanie otravných aplikácii konkrétnych protokolov a poskladal som si vlastnú Mirandu so špecifickou konfiguráciou, zásuvnými modulmi a vlastnoručne upraveným skinom. Do nej som integroval ICQ a IRC protokol a komunikoval s priateľmi. Ako doba šla dopredu, pridával som aj iné protokoly, ako napríklad MSN, Yahoo a Jabber a všetkých som mal po ruke.

Komunikátory sú ale ako oblečenie. Každých pár rokov je v „móde“ niečo iné. Dnes dominuje predovšetkým WhatsApp, Facebook Messenger, Viber či Telegram. Stále pravdaže ide o totožnú vec a v základe sa nijak nelíšia od starších protokolov, ale to akosi nikoho nezaujíma. Ak by ich bolo stále možné integrovať do jedného klienta, nevadilo by mi to. Prevádzkovatelia sú ale čoraz agresívnejší a dnes takmer nikto z tých veľkých nedovolí používanie protokolu mimo svojho softvérového klienta. Ak chcete komunikovať s rôznymi priateľmi, často musíte mať ako blbec nainštalovaných 10 rôznych programov.

A presne toto sa môže onedlho stať s internetom vecí. Vaša domácnosť bude plná rôznych produktov, ktoré skrátka absolútne neznesú, aby ich ovládal jeden spoločný systém iného výrobcu a budú od vás vyžadovať obsluhu len cez ich vlastné rozhranie.

A samozrejme, každý z nich vám bude každú chvíľu chcieť niečo fakt dôležité povedať. Ako napríklad to, že sa aktualizoval, alebo že včera o ôsmej videl za oknom chrústa.

A nezmĺkne a nezmĺkne

Blikanie, zvukové upozornenia, či priamo syntetický hlas. Obávam sa, že minimálne v prvých rokoch pokročilejších inteligentných domácností pôjde o poriadnu opičiareň.

Jedným z trendov posledných rokov, ktorý zo srdca nenávidím, je čoraz väčšia snaha rôznych výrobcov odobrať z aplikácii čo možno najväčšie množstvo nastavení. V ďalekej minulosti sa mnohé aplikácie predháňali v tom, kto ponúkne lepšie nastavenie a konfiguráciu, umožňujúcu používateľovi nastaviť program tak, ako si predstavoval. Toto tlačidlo si presuniem sem, túto funkciu vypnem, túto naopak zapnem, túto otravnú vec odoberiem.

Táto doba je ale dávno preč. Dnes je trend „len preboha nikomu dnes neumožnime čokoľvek nastaviť“. Všetko budete používať tak, ako vám ja výrobca nakážem a samozrejme, moc si nezvykajte, pretože v ďalšej verzii softvéru to všetko zmením a preskupím a budete si musieť zvyknúť znova.

No to je veľmi pekné od vás, že mi umožňujete vybrať si moju fotku v profile a nastaviť 50 osobných údajov do vašej databázy, ale mohli by ste mi prosím umožniť aj vypnúť to otravný zvuk alebo blikanie, s ktorým má váš produkt otravuje každý deň?

Pred pár rokmi mojej mame doslúžila stará mikrovlnka. Šlo o zariadenie s veľmi jednoduchým ovládaním, tvoreným dvoma mechanickými kolieskami. Prvé nastavilo výkon, druhé čas. Koliesko s časom sa pri ohrievaní otáčalo a keď došlo až koniec, ozvalo sa jedno krátke cinknutie zvončeka a mikrovlnka sa vypla.

Kúpila si novú. Tá už má elektronický displej a číselník a čas a teplota sa naťukáva na klávesnici. V okamihu ako časomiera skončí, ozve sa odporný a prenikavý elektronický piskot. Namiesto krásneho ľubozvučného „cink“ starej mikrovlnky má teda oznámenie o dokončení podobu „ PÍP, PÍP, PÍP“, ktoré je také hlasné, že ak pri mikrovlnke stojíte, rozbolí vás hlava.

No ale pozor! Nemyslite si, že len raz. Mikrovlnka píska po skončení každých 30 sekúnd, až dokým ju neotvoríte. Ako nejaký šikanátor teda každú chvíľu vykríka „HEJ, HEJ, TY ÚBOŹIAK. NEMYSLI SI, ŽE NA MŇA ZABUDNEŠ. OTVOR MA. OTVOR MA. PRIKAZUJEM TI TO!“

Ak si teda mama ráno dá zohriať čaj a následne odíde do kúpeľne, mikrovlnka po dobehnutí budí celý zvyšok obyvateľstva bytu, až dokým niekto k nej nepribehne a neobslúži ju.

Hneď mi teda volala, že či by som sa jej na to neprišiel pozrieť. Veď predsa, tá nová mikrovlnka je „taká počítačová“, takže sa to dá určite nejako nastaviť. Opakovanie pískania sa dá určite vypnúť alebo aspoň stlmiť.

Keď som o pár týždňov prišiel na návštevu domov, čakalo ma presne to, čo sa dalo predpokladať. Mojej mamičke som žiaľ musel povedať, že výrobca bol masochista a myslel si, že práve takto to je najlepšie a hotovo. Žiadne vypnutie upozornenia alebo konfiguráciu totiž mikrovlnka neumožňovala.

Pre výrobcu je to pravdaže výhodnejšie. Prečo by mal riešiť náročné vytváranie veľkej konfigurovateľnosti a následne riešil rôzne správanie pod vplyvmi viacerých nastavení. Môže to predsa spraviť tak, že nejde nastaviť nič a hotovo.

Myslíte si, že sa to všetko vyrieši tým, ako budú zariadenia viac inteligentnejšie a univerzálnejšie? Ale prosím vás. Stačí aby som pozrel na svoj smartfón S7 Edge. Samsung si z nejakého dôvodu myslí, že keď stlačím na panely tlačidlo Mute a teda telefón prepnem na vibrovanie, alebo úplné stlmenie, nemyslím tým stlmenie všetkého.

Podľa Samsungu chcem len stlmiť zvonenie, systémové zvuky a zvuky notifikácií, pričom si z nejakého dôvodu stále prajem, aby mi po kliknutí na video na YouTube začal hrať reproduktor „na plné gule“.

Kto si preboha myslel, že je toto dobrý nápad? Ak chcem telefón naozaj stlmiť, zrejme sa nachádzam v tichom prostredí a neprajem si, aby ma zvuk rušil. Aký má význam stlmiť zvonenie, keď pri prezeraní internetu náhle celé okolie ohluším muzikou z reklamy na tampóny, ktorá sa otvorí pri navštívení nejakej webovej stránky?

Čo treba urobiť aby telefón naozaj zavrel zobák? No, po ťuknutí na stlmenie treba ešte raz stlačiť tlačidlo hlasitosti. To vám ukáže jednoduchý jazdec, ktorý čuduj sa svete je na nule.

Musíte ale ťuknúť na malú striešku rozbalenia, ktorá na vás zrazu vybalí, že zvuky sa delia na štyri kategórie: zvonenie, médium, oznámenia s systém. A čuduj sa svete, stlmené sú len tri. Aj keď hlavný jazdec ukazuje stlmenie všetkých, „médium“ zostáva na pôvodnom nastavení a všetky zvuky, či už z hľadiska internetového prehliadača či aplikácií sú stále zapnuté.

Musíte položku teda stlmiť ručne a to nie raz, ale zakaždým, keď telefón chcete naozaj stlmiť. Namiesto kliknutia na ikonku „mute“ teda nasleduje šibanie prstami hore dole, vysúvanie panelov, posúvanie jazdcov a stláčanie tlačidiel.

Nemyslite si, že alternatívou je stláčanie fyzického tlačidla hlasitosti až na nulu. Na to zase reagujú len tie tri kategórie, nie tá štvrtá. To je asi normálne všakže. Veď keď chcem vypnúť napríklad fyzické reproduktory, musí mi dôjsť, že stlačenie tlačidla „Off“ ich nevypne a stále hrajú zvuky z niektorých aplikácii a nepomôže ani to, ak koliesko hlavnej hlasitosti posuniem na nulu. PREBOHA.

Keď stlačím tlačidlo na vypnutie zvuku, tak asi nechcem, aby mi žiadny zvuk hral. Neznamená to, že nechcel len aby mi nehrala znelka nábehu systému.

Ide nejako nastaviť, že chcem stlmovať všetko? Pravdaže nie. Načo. Takto ako to výrobca navrhol je to najlepšie a hotovo.

Už sa veru teším na ten internet vecí. Teším sa na to, ako mi všetci výrobcovia povedia, že nastavenia ľudí len pletú a preto treba mať všetko tak, ako výrobca rozhodol. Budeme ti tútať, pískať, blikať a keď sa ti to nepáči, to je tvoj problém. Viem, že si konkurenčný produkt nekúpiš, pretože naša konkurencia to robí rovnako.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.

O autorovi

Profesionálnej žurnalistike sa venujem od roku 2006. Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z prostredia hardvéru, výrobných procesov polovodičov, umelej inteligencie a ďalších technológií. Mojou doménou je takisto servis hardvéru aj softvéru.

Pridaj komentár