Vznikol už v roku 2010 a toho najaktuálnejšieho sa zúčastnilo viac ako 25 000 účastníkov. Od svojho vzniku sa hot tak zúčastnilo viac ako 200 000 ľudí.
Študenti a učitelia zo základných, stredných a vysokých škôl, ale aj zvedavci, ktorí si chceli preveriť svoje digitálne zručnosti. Najmladšími účastníkmi sa stali 3 dievčatá a 7 chlapcov vo veku 7 rokov, najstarším účastníkom je 70-ročný muž.
Aj tento rok boli pripravené dva testy – prvá verzia bola určená pre vekovú kategóriu žiakov do 15 rokov, zapojili
sa doň žiaci na 496 školách. Druhú, náročnejšiu verziu testu, určenú pre vekovú kategóriu 15+ vypĺňali žiaci a študenti na 305 školách z celého Slovenska.
V kategórii Bezpečnosť a počítačové systémy, ktorá bola v minulom ročníku najslabšou, dosiahli respondenti
vo vekovej kategórii 15+ druhú najvyššiu úspešnosť – 58,47 %. Ukázalo sa však, že v oblasti bezpečnosti sa orientujú skôr v základných znalostiach, rezervy majú v aplikácii poznatkov do reálnych situácií, v ktorých sa s daným bezpečnostným problémom môžu stretnúť.
Príkladom je úloha o elektronickom podpise. Hoci mnohí respondenti vlastnia občianske preukazy s čipom, o elektronickom podpise vedia veľmi málo. Vyše 70 % študentov stredných škôl v teste označilo, že elektronický podpis je zaznamenanie vlastnoručného podpisu elektronickým perom na snímacie zariadenie pripojené k počítaču, tretina študentov dokonca považovala za pravdivé tvrdenie, že elektronický podpis je naskenovaný podpis z papiera
do počítača.
Zmenu výsledkov v tejto kategórii autori interpretujú ako mierne zlepšenie, istý podiel na lepšom výsledku má podľa nich tradícia testovania a posilnená osveta o kybernetickej bezpečnosti. Podľa autorov je však potrebné i naďalej
sa tejto téme venovať a pri výučbe o bezpečnostných rizikách je dôležité zamerať sa na ich presnejšiu charakteristiku a hlbšie súvislosti.
Najnižšiu priemernú úspešnosť autori tohtoročného testu zaznamenali v kategórii Kancelárske nástroje –
len 36,51 %. Podľa autorov majú respondenti najväčšie rezervy práve v tejto oblasti. Žiaci a študenti mali napríklad problémy s formátovaním textu, prácou s tabuľkami či inými základnými činnosťami, s ktorými sa budú bežne stretávať v pracovnom živote.
| % Úspešnosť v jednotlivých kategóriách (test 15+) | všetci | učitelia | ostatní | študenti |
| I. Internet | 58,97 | 67,62 | 67,99 | 58,42 |
| II. Bezpečnosť a počítačové systémy | 58,47 | 71,15 | 71,49 | 57,68 |
| III. Komplexné úlohy | 48,22 | 66,23 | 62,58 | 47,25 |
| IV. Kancelárske nástroje | 36,51 | 59,02 | 53,20 | 35,36 |
| V. Kolaboratívne nástroje a sociálne siete | 47,19 | 61,80 | 60,31 | 46,35 |
V porovnaní so študentmi a ostatnými zamestnanými najlepší výsledok v tejto kategórii dosiahli učitelia (úspešnosť 59,02 %).
V základných IT zručnostiach vidia autori mierne zlepšenie. Zároveň však konštatujú, že je naďalej potrebné sústrediť sa na komplexné prepájanie poznatkov z viacerých oblastí a prepájanie teoretických vedomostí s praktickými zručnosťami. Zdôrazňujú, že pedagógovia by mali zadávať študentom úlohy a projekty spôsobom, ktorý ich bude motivovať k samostatnosti, dôkladnej analýze problému a kreativite.
„Stojíme na prahu digitálnej transformácie, kedy v dôsledku automatizácie a robotizácie priemyslu zaniknú niektoré tradičné povolania. Ak nechceme zostať montážnou dielňou Európy, musíme mať a vychovávať digitálne zručných ľudí, pre ktorých sú informačno-komunikačné technológie bežnou súčasťou života,“ povedal Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu.
Prvý viceprezident ITAS Mário Lelovský poukázal na nie príliš potešujúce výsledky v oblasti kancelárskych nástrojov. „Na jednej strane ma teší, že test ukázal zlepšenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, no zároveň musím skonštatovať, že výstrahou pre nás všetkých by mali byť slabé znalosti žiakov s používaním bežných kancelárskych programov,“ uviedol. „Počítačovú gramotnosť považujem za jednu z najdôležitejších konkurenčných výhod na trhu práce. Hlavnými pracovnými nástrojmi v ére digitalizácie prestávajú byť lopata, motyka či tlačidlo na sústruhu, stávajú sa nimi počítače a roboty. Keďže sa do testovania okrem žiakov a študentov zapojilo aj niekoľko stovák pracujúcich profesionálov, mali sme možnosť vidieť, že ich úspešnosť nebola veľmi vysoká. Aj preto spolupracujeme s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Európskou komisiou na príprave dotazníku ako súčasti Národného prieskumu digitálnych a technologických zručností a má za cieľ pomôcť definovať opatrenia na podporu rozvoja zručností zamestnancov v podnikoch,“ dodal M. Lelovský.
Fakt, že digitálne zručnosti sa stali základnou požiadavkou pre ľudí, ktorí sa chcú presadiť v spoločnosti, ako aj
v modernom svete práce, potvrdil aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. „Výsledky testovania IT fitness testu – vyhľadávanie na internete, kybernetická bezpečnosť, používanie digitálnych nástrojov
či sociálnych sietí, môžu všetkým slúžiť nielen ako informácia, ako na tom sú, ale aj ako veľká motivácia pre ďalší rozvoj. Navyše, schopnosť posúdiť dôveryhodnosť zdroja je kľúčová pri odolávaní negatívnym vplyvom falošných správ
a dezinformácií. Chcem Slovákov povzbudiť, aby sa naďalej zlepšovali, keďže práve vďaka digitálnym zručnostiam si môže polepšiť nielen každý jednotlivec, ale aj celá naša spoločnosť v dnešnej rýchlo meniacej sa dobe,” dodal
pri príležitosti vyhodnotenia 8. ročníka IT Fitness Testu L. Miko.
Na príprave IT Fitness Testu sa po prvýkrát podieľal aj Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Jeho riaditeľka Romana Kanovská uviedla, že IT Fitness Test – podobne ako aj testovania z iných predmetov – ukázal, že žiaci dosahujú lepšie výsledky skôr v jednoduchších úlohách, alebo takých, ktoré sa podobajú na typické školské úlohy. „Je však potrebné, aby sa už v škole mladí ľudia dostávali do situácií, keď majú riešiť problémové úlohy, analyzovať, uvažovať nad súvislosťami a podobne,“ dodala. Hodiny informatiky podľa nej poskytujú výborný priestor na to, aby učitelia zadávali žiakom projekty na buď samostatné, alebo tímové riešenie. „Žiaci by mali dostávali komplexnejšie úlohy, v ktorých spracovávajú a vyhodnocujú informácie dostupné na internete. Učitelia by zas mali častejšie zadávať žiakom úlohy, ktoré podporujú ich zvedavosť a rozvíjajú kreativitu. Verím, že školy, ktoré sa dobrovoľne zapájajú do IT Fitness Testu, majú aj vďaka nemu skvelú príležitosť sa v mnohých oblastiach ďalej zlepšovať a napredovať,“ uzatvorila R. Kanovská.
Zdroj: www.itfitness.sk/sk
Prečítajte si aj:
IT Fitness Test 2018: prekročili sme hranicu 18-tisíc otestovaných
