Vlani pracovalo v rámci krajín Európskej únii zhruba 8,9 milióna ľudí v IT oblasti. IT špecialistov je celkovo stále málo vzhľadom na potreby trhu, no chýbajú najmä ženy. Túto profesiu vlani vykonávalo v únii len 17 % žien (1,5 milióna). Najnižší podiel žien v oblasti informačných a komunikačných technológii (ICT) je v Maďarsku (9 %), Českej republike (10 %) a Grécku. Najvyšší podiel je v Bulharsku (28 %), Lotyšsku (25 %) a Rumunsku (24 %). Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat je priemere v rámci EÚ zamestnaných v IT sektore len 17 % žien z celkového počtu IT špecialistov.
Slovensko je v prípade podielu žien v ICT sektore na konci rebríčka, konkrétne na 24.mieste z 28 krajín EÚ. „Vlani sme mali v IT sektore z celkového počtu zamestnaných len 12 % žien. Jednou z mnohých bariér, ktoré bránia ženám sa viac uplatniť v oblasti informačných a komunikačných technológií je dominancia mužov v odbore, ktorí s nimi ťažšie spolupracujú a takisto horšie znášajú, ak sú vedení práve ženami,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Dobrou správou však je, že podľa štatistík vyrastá na Slovensku mladá generácia IT žien. Veľká väčšina z nich je totiž vo veku 20 až 39 rokov. „Zlepšenie v oblasti zamestnanosti však nie je príliš citeľné. Podľa štatistík totiž v roku 2015 pracovalo v IT sektore 11 % žien, za tri roky sa teda situácia zlepšila len niečo okolo jedného percenta,“ doplnila Buchláková.
Podiel žien v IT sektore z celkového počtu zamestnancov
Očakáva sa, že do roku 2020 bude v únii chýbať až pol milióna IT špecialistov. Výrazne na nedostatok IT špecialistov trpí aj Slovensko. IT sektor je jedným z najrýchlejšie rastúcich sektorov v rámci EÚ. Počet IT špecialistov narástol v únii o 36,1 % od roku 2007 do roku 2017. Je to 10 krát rýchlejšie ako rast celkovej zamestnanosti, ktorá za rovnaké desať ročné obdobie vzrástla o 3,2 %.
„Prieskumy ukazujú, že nerovnosť mužov a žien vo vzdelávaní v odboroch veda, technológie, inžinierstvo a matematika sa prehlbuje. Ak by sa trend podarilo zvrátiť, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v únii, pričom by sa mohlo do roku 2050 vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur,“ skonštatovala Buchláková.