Priemerný Slovák vypije ročne približne 12 litrov čistého alkoholu. Podľa aktuálnych štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat míňame 2,5 percenta z celkových mesačných výdavkov domácnosti práve na alkohol. Ak prirátame aj cigarety, mesačne na tieto neresti minieme takmer 6 percent z rodinného rozpočtu. Londýnska King´s College upozorňuje na väčšiu konzumáciu alkoholu počas karantény, ktorá je spojená s pandémiou koronavírusu.
„Z aktuálneho výskumu King´s College vyplýva, že 20 percent ľudí v karanténe pociťuje strach z choroby, 18 percent nervozitu a 18 percent smútok. Ľudia, ktorí boli v izolácii dlhší čas, vykazovali aj symptómy posttraumatického stresu. To môže spôsobiť vyššiu konzumáciu alkoholu počas karantény. Ohrozené sú najmä krajiny, ktoré majú spotrebu alkoholu najvyššiu, kam patrí aj Slovensko,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
S 12 litrami alkoholu na hlavu ročne sme v celosvetovom meradle na deviatom mieste. Najviac vypijú Bielorusi, a to až 14 litrov na jedného obyvateľa. Česi sú len o pár desatín percent pred nami, rovnako tak Rusi či Íri.
„Slovensko má pritom v prípade alkoholických nápojov ceny na úrovni 75,3 percenta, to znamená, že sú celkovo o zhruba štvrtinu lacnejšie než priemer celej únie. V priemere ročne na alkohol dáme viac ako 400 eur,“ doplnila Buchláková.
Celkovo európske domácnosti míňajú v priemere 1,6 % z ich celkových spotrebných výdavkov práve na alkoholické nápoje. V prepočte ide o 130 miliárd eur, čo zodpovedá 0,9 % hrubého domáceho produktu EÚ. Ak to prepočítame na obyvateľa, tak v priemere minie Európan na alkohol ročne zhruba 300 eur. Nejde pritom o alkoholické nápoje objednávané v reštauračných a hotelových zariadeniach.
Na popredné priečky vo výdavkoch na alkohol sa dostali postsovietské krajiny ako Estónsko (5,2 %), Litva (4,9 %) či Lotyšsko (4 %). Najnižšie výdavky majú Gréci (0,9 %), Taliani (0,9 %) a Španieli (0,8 %). Ak porovnávame ceny v rámci krajín EÚ, tak v prípade alkoholu a cigariet sú najdrahšie v Írsku. Práve táto krajina bola podľa posledných údajov Eurostatu jednou z najdrahších aj v prípade cien oblečenia, nábytku či doplnkov do domácnosti, dopravy a rekreácie, kultúry a v cenách v reštauráciách a hoteloch.
