Home office už nebude len benefit „tolerovaný“ zamestnávateľom. Pripravovaná novela Zákonníka práce počíta s novým definovaním, právami aj povinnosťami zamestnávateľov, zamestnancov či živnostníkov pri vykonávaní pracovných povinností v domácich podmienkach.
Nové právo zamestnanca „odpojiť sa“ z telepráce či domáckej práce, určiť si rozvrh pracovnej doby, právo na príspevok od zamestnávateľa na technické vybavenie v prípade domáckej práce, no na druhej strane aj strata nároku na náhradu mzdy za prácu v sviatok či pri dôležitých osobných prekážkach v práci. Aj to je niekoľko nových ustanovení z pripravovanej novely Zákonníka práce, ktorá by v prípade schválenia v parlamente mala začať platiť od marca budúceho roka. „Za domácku prácu alebo teleprácu sa bude považovať práca, ktorá by síce mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, ale vykonáva sa pravidelne v rozsahu celého ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca,“ konštatuje k pripravovanej novele Ivan Zizič, výkonný riaditeľ Elanor Slovakia. Spoločnosť je významným hráčom v poskytovaní outsourcingu mzdových a administratívnych personálnych služieb na Slovensku.
Home office nebude len benefit
Home office, ktorý zamestnávatelia ešte donedávna považovali skôr ako novodobý trend a nástroj benefitnej politiky, naberá nové kontúry. „Do značnej miery tomu dopomohla aj karanténa z dôvodu pandémie COVID-19, kedy prax uplynulých mesiacov ukázala mnohým zamestnávateľom viac pozitív ako negatív. Dá sa očakávať, že aj po koronakríze bude naďalej neoddeliteľnou súčasťou flexibilných foriem práce a dokonca môže významne prispieť k úspore nákladov zamestnávateľa. Zrejme aj táto skutočnosť prispela k tomu, že sa od budúceho roka pripravuje novela súčasného §52 Zákonníka práce, ktorý definuje domácku prácu a teleprácu,“ vysvetľuje Ivan Zizič. Práve zadefinovanie „pravidelnosti“ a „časti ustanoveného pracovného času“ pri výkone práce z domácnosti zamestnanca vyvoláva polemiku, kedy ide o štandardnú domácku prácu a kedy o príležitostnú prácu.
„Niektoré spoločnosti aj pred koronakrízou umožňovali svojim zamestnancom benefit práce z domu, tzv. homeoffice v rozsahu jeden až dva dni v týždni. Teda už v minulosti dochádzalo k nejasnostiam, či v danom prípade ide o domácku prácu/teleprácu alebo len o príležitostnú prácu z domu,“ podotýka Zizič. Na príležitostnú prácu z domu sa totiž nevzťahujú niektoré ustanovenia §52 a je tak skôr flexibilnejšou formou pracovného času než domácka práca či telepráca. „Zamestnávatelia by privítali ustanoviť v Zákonníku práce povinnosť zamestnávateľa upraviť príležitostnú prácu z domu vo vnútornom predpise zamestnávateľa,“ upozorňuje výkonný šéf Elanor Slovakia. Podmienkou uplatnenia príležitostnej práce totiž nie je dohoda so zamestnancom, postačuje súhlas zamestnávateľa. Zamestnávateľ tiež nemusí, ale môže uhrádzať zvýšené náklady zamestnanca spojené s výkonom domáckej práce/telepráce, ak zamestnanec používa vlastné vybavenie. Takýto zamestnanec si spravidla nemôže sám rozvrhovať pracovný čas, len pracuje na inom mieste ako je pracovisko zamestnávateľa, no nejde o služobnú cestu.
Nové povinnosti zamestnávateľa
„Podľa navrhovanej právnej úpravy pri domáckej práci a telepráci je zamestnávateľ povinný uhrádzať zvýšené náklady zamestnanca spojené s výkonom domáckej práce alebo telepráce, ak zamestnanec používa vlastné vybavenie,“ spresňuje Ivan Zizič.
Na výkon telepráce a domáckej práce sa už vyžaduje dohoda v pracovnej zmluve medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zamestnávateľ nesmie jednostranne prikazovať výkon domáckej práce/telepráce proti vôli zamestnanca, ale ani zamestnanec sa sám nemôže rozhodnúť, že prácu bude vykonávať z domácnosti. „Vzhľadom k tomu, že miesto výkonu práce je podstatná náležitosť pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce), musí byť predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci. Môže to byť trvalé bydlisko zamestnanca alebo iné miesto, ktoré si určí zamestnanec,“ vysvetľuje.
Rozvrh práce bez príkazu
U domáckej práce a telepráce si po novom bude môcť zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, či si pracovný čas rozvrhne zamestnanec alebo bude vykonávať prácu v pružnom pracovnom čase. „Ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhom“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu vstupovať určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni a pod.,“ upozorňuje Ivan Zizič. Ak si pracovný čas rozvrhuje zamestnanec sám, uplatnia sa výnimky z jednotlivých ustanovení o pracovnom čase. „Slobodne si tak určí pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku počas dňa aj počas týždňa, sám si naplánuje vyšetrenie a ošetrenie u lekára a pod.,“ vysvetľuje. Z tohto dôvodu však nemá nárok na náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci (okrem náhrady mzdy pri úmrtí rodinného príslušníka) a zároveň nemá nárok na mzdu za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu či mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, ak sa nedohodne zamestnanec so zamestnávateľom inak. Zamestnanec vykonávajúci prácu z domu bude povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch spojených s nefunkčnosťou technického a programového vybavenia či internetového pripojenia, ktoré mu neumožňujú vykonávať prácu.
Nové právo „odpojiť sa“
V novele Zákonníka práce je navrhnuté aj nové ustanovenie – právo zamestnanca „odpojiť sa“, teda nevykonávať prácu mimo pracovného času, ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť, v čase prekážok v práci alebo dovolenky. „Zo strany zamestnávateľa to nesmie byť považované ako porušenie pracovnej disciplíny,“ podotýka Ivan Zizič.
Pri domáckej práci a telepráci a aj príležitostnej práci z domácnosti zamestnanca je naďalej zakázané znevýhodniť zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku. „Novela Zákonníka práce by mala platiť od marca budúceho roka. Keďže stále prebieha legislatívny proces, je možné, že sa finálne znenie ešte upraví,“ dodáva výkonný riaditeľ Elanor Slovakia.
