Vesmírne preteky znamenali prelom v dobývaní kozmu.
Je zrejme len málo tak celosvetovo všeobecne známych skratiek ako NASA. Tieto štyri písmená znamenajú National Aeronautics and Space Administration, čo sa do slovenčiny zvyčajne prekladá ako Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku.
NASA oficiálne vznikla v roku 1958 a dôvodom na jej zriadenie boli úspechy Sovietskeho zväzu (ZSSR) v dobývaní vesmíru. Veď len rok predtým sa ZSSR podarilo vypustiť prvú umelú družicu Zeme, nazvanú Sputnik 1. Šlo o veľmi jednoduché zariadenie, ktorého nemalo žiadne vedecké prístroje a jediným zariadením na jej palube bola vysielačka, ktorá vydávala typické pípavé zvuky.
Tento úspech najväčšieho konkurenta počas Studenej vojny však aj tak vzbudil v Spojených štátoch amerických rozruch a veľmoc sa rozhodla reagovať aj zriadením samostatnej vesmírnej inštitúcie. Prvého človeka do vesmíru síce ešte dopravili Sovieti (bol ním v roku 1961 známy Jurij Gagarin), ale preteky o Mesiac už vyhrala NASA s programom Apollo a misiou Apollo 11, vďaka ktorej sa na obežnicu Zeme dostali prví ľudia.
NASA však nevznikla na zelenej lúke. Jej predchodcom bol Národný poradný výbor pre letectvo (National Advisory Committee do Aeronautics), ktorý fungoval už od roku 1915 a jeho skratka bola NACA. Táto organizácia sa ale (ako napovedá názov) zaoberala letectvom všeobecne, keďže pred druhou svetovou vojnou bol raketový výskum v plienkach a poriadne ho naštartovali až vedci v nacistickom Nemecku. Z výsledkov ich práce potom ťažili USA aj ZSSR.
Vráťme sa ale k americkej vesmírnej agentúre. NASA nadviazala na aktivity NACA a z pôvodného úradu prebrala asi 8000 zamestnancov a štyri výskumné laboratóriá. V 70. a hlavne v 80. rokoch sa definitívne vo vesmírnych pretekoch vzdialila svojmu konkurentovi ZSSR a napríklad na jej program raketoplánov Space Shuttle mal Sovietsky zväz len veľmi chabú odpoveď v podobe raketoplánu Buran. Ten ale štartoval iba jediný raz (v roku 1988) a jeho nástupca Ptička sa letu do vesmíru ani nedočkal. Druhá generácia sovietskych raketoplánov bola zrušená ešte pred dokončením.
Raketoplány sa napokon ukázali minimálne nateraz ako slepá vetva kozmického výskumu. Aj samotná NASA v posledných 10 či 15 rokoch stratila svoje dominantné postavenie. Čoraz viac sa do popredia derú jej súkromní konkurenti ako SpaceX či Virgin Orbit, ale aj zahraničná konkurencia napríklad v podobe Čínskej národnej vesmírnej agentúry.
Neznamená to ale, že NASA už povedala posledné slovo. Novým míľnikom môže byť vesmírny program Artemis, ktorého prvá misia Artemis I bola úspešne zavŕšená pred niekoľkými mesiacmi. Finálnym cieľom je pritom návrat na Mesiac po 50 rokoch a výstavba stálej lunárnej základne či novej vesmírnej stanice na jeho obežnej dráhe.
Zdroj: SlashGear.com, Wikipedia.org
Prečítajte si tiež: