Séria telefónov Galaxy Note je tu s nami už viac ako desaťročie a v nasledujúcom texte si toto obdobie zhrnieme.

Názov tohto článku je parafrázou na knihu Nikiho Laudu Moje roky s Ferrari. Tak, ako tento rakúsky jazdec Formuly 1 prežil svoje najúspešnejšie obdobie v talianskej motoristickej stajni, ja som počas uplynulého desaťročia mal väčšinu svojich najlepších telefónov práve od kórejského výrobcu Samsung.

V tohto článku sa pokúsim chronologicky predstaviť všetky hlavné telefóny spomínaného modelového radu, keďže takmer všetky som buď vlastnil alebo testoval pri písaní recenzií. Zameriam sa na ich typické znaky a spomeniem tiež vlastné skúsenosti a problémy, ktoré som s nimi zažil. Určite nezabudnem ani na negatíva, ktoré sa mi na týchto telefónoch nepáčia. Letopočty v zátvorkách niektorých podnadpisov označujú roky, počas ktorých som dané modely používal.

Galaxy Note: Skutočný obor (2012 – 2013)

Nikdy nezabudnem na pocit, keď som pred testovaním prvýkrát vybalil pôvodný Galaxy Note z krabice. Moja prvá myšlienka bola: Preboha, to je čo za obrovské monštrum!? Vedel som síce vopred, že Note bude veľký telefón, ale vidieť ho naživo bol napriek tomu skutočne nečakaný a prekvapujúci zážitok.

Možno si teraz hovoríte, prečo považujem telefón s 5,3-palcovým displejom za veľký, keď dnes máme aj 6,8 či 6,9-palcové telefóny. Lenže vtedy bola úplne iná doba, mobily boli podstatne menšie a veľkostný rozdiel Notu oproti v tom čase bežným telefónom bol skutočne markantný. Veď ešte okolo roku 2009 patrila uhlopriečka 3,7 palca k tým najväčším a v čase predstavenia Galaxy Note bol za veľký považovaný telefón so 4,3-palcovou uhlopriečkou. Note mal pritom o rovný palec viac, teda vyše 2,5 centimetra, čo sa na veľkosti zariadenia zásadne prejavilo.

Treba ešte podotknúť, že porovnávať uhlopriečky displejov teraz a pred desiatimi rokmi je dosť klamlivé pre dva dôvody. Prvým sú rámiky okolo obrazoviek, ktoré boli vtedy podstatne širšie, a druhým je pomer strán displeja. Vtedy boli bežné pomery 5:3 či 16:9 (prvý Note mal 16:10), dnes sú oveľa pretiahnutejšie a užšie, s pomermi strán okolo 19,5:9 až 21:9. Vďaka tomu sú dnešné telefóny dlhé a úzke.

Zdroj: TOUCHIT.SK
Prvý Galaxy Note z roku 2011 a HTC Desire s 3,7-palcovou uhlopriečkou displeja z roku 2010 (v obidvoch prípadoch ide o makety)

Prvý Note nemal v názve číslovku jeden, nazýval sa proste Galaxy Note. Zo strany Samsungu šlo o experiment, aké boli u tohto výrobcu bežné a stáva sa, že nejaký modelový rad po jednej, dvoch či troch generáciách proste ukončí. Stačí si spomenúť na divne prehnutý Galaxy Round či telefóny s vysúvacím objektívom Galaxy Camera a Galaxy Zoom.

V prípade Note výrobca stavil na dve nevšedné prednosti – obrovský displej a dotykové pero S Pen. Nešlo síce o prvý veľký telefón, veď pred ním bol predstavený napríklad päťpalcový Dell Streak, ale práve Galaxy Note medzi ľuďmi zarezonoval a umožnil vznik novej triedy zariadení – rozmerných telefónov, ktoré sa vtedy nazývali phablety či tabletofóny. Obidva pojmy sú už dnes prakticky zabudnuté, keďže veľké sú dnes takmer všetky mobily. Dovolím si povedať, že za to do veľkej miery vďačíme práve prvému Galaxy Note.

Ja sám som si ho nejaký čas po recenzovaní kúpil a používal asi dva roky. Spomínam si len na dve veci, ktoré sa mi nepáčili – na displeji sa v porovnaní s inými telefónmi tej doby dosť výrazne tvorili mikroškrabance a už po pár mesiacoch telefón výrazne lagoval a zasekával sa. Naopak, potešilo HD rozlíšenie 1280 x 800 bodov, ktoré nemal napríklad Galaxy S II, predstavený v tom istom roku. Ten si musel vystačiť s 800 x 480 bodmi.

Už vtedy ma bavilo používať stylus nielen na písanie, ale aj na ovládanie telefónu, keďže je to podľa mňa v mnohých prípadoch pohodlnejšie a intuitívnejšie. Ako spomienku sa svoje začiatky s Galaxy Note mám vo svojej zbierke starých mobilov dodnes schovanú maketu tohto telefónu a občas sa ňou nostalgicky kochám:-)

Zdroj: TOUCHIT.SK
Maketa Samsungu Galaxy Note ukazuje aj to, ako vyzeralo vtedajšie prostredie TouchWiz

Galaxy Note II: Úspešná evolúcia

Prvá generácia zaznamenala komerčný úspech a podľa Wikipedie sa jej za dva mesiace predalo milión kusov. Do augusta 2012 toto číslo stúplo na desať miliónov predaných kusov. Bolo teda jasné, že príde aj druhá generácia.

Tej sme sa dočkali na výstave IFA 2012 v Berlíne a nový Note II som mal opäť možnosť testovať. Za rok sa toho dosť zmenilo, telefóny začali rásť a Note II už veľkosťou tak nešokoval, hoci došlo k nárastu uhlopriečky displeja na 5,5 palca (rozlíšenie zostalo takmer rovnaké, 1280 x 720 bodov). Zároveň sa však zmenil pomer strán z 16:10 na 16:9, takže telefón bol v porovnaní s predchodcom trochu užší a zároveň o niečo málo dlhší. Teoreticky mal byť obraz u Note II ostrejší a farebnejší, keďže jeho displej bol založený na plnohodnotnej RGB matici a nie na PenTile, ktorá má menej červených a modrých subpixlov. Ja som však pri priamom porovnaní oboch generácií voľným okom žiadny rozdiel nezaznamenal.

Ako bolo spomenuté, druhý Note bol stále nadštandardne veľký, ale konkurencia ho začala dobiehať, keďže napríklad Sony Xperia Z mala v tom čase päťpalcový displej a hrubý rám pod i nad displejom, čo zväčšovalo jej rozmery.

Veľké zmeny u Note II nastali v hardvérovej výbave. Namiesto dvojjadrového 1,4 GHz procesora z pôvodného Note v jeho následníkovi tepal štvorjadrový 1,6 GHz procesor, doplnený 2 GB pamäte RAM. Pribudla notifikačná dióda, ktorú staršie Samsungy nemali, a zväčšila sa kapacita batérie z 2500 na 3100 mAh. Nepáčil sa mi však zadný kryt z lesklého plastu, „vrúbkovaný“ u prvého Note bol podľa mňa lepším riešením.

Potešila ma ale zmena dizajnu stylusu S Pen. Zatiaľ čo u prvého Note malo dotykové pero okrúhly prierez, nová generácia ho mala zhruba obdĺžnikový, vďaka čomu sa mi lepšie držalo v ruke. Zmenil sa aj celkový dizajn S Pen, ktorý s istými zmenami vydržal až do čias Galaxy Note 9. Zároveň sa rozšírili možnosti jeho využitia – napríklad pri podržaní hrotu nad miniatúrou fotografie v galérii sa zobrazil jej náhľad a pri rovnakom úkone u videa sa začalo jeho prehrávanie v malom okne. Pribudla tiež detekcia vytiahnutia pera z telefónu a zobrazenie kontextovej ponuky. Za zmienku ešte stojí, že už vtedy dokázal Note II vďaka funkcii Multi Window zobraziť na displeji naraz dve aplikácie, čo je funkcia, ktorá do Androidu štandardne pribudla až neskôr.

Hoci bol Note II výborný telefón, v súkromí som zostal u svojej prvej generácie a okrem recenzovania s ním nemám žiadne ďalšie skúsenosti.

Galaxy Note III: Jediný s micro USB 3.0

S treťou generáciou mám ešte menej skúseností ako s druhou. Mal som ho na testovanie iba jediný deň, počas ktorého som napísal prvé dojmy o tomto prístroji a natočil jeho videopredstavenie. Páčil sa mi hranatejší dizajn, ktorý mi viac pripomínal prvú generáciu. Displej opäť narástol na 5,7 palca a tentoraz už nechýbalo Full HD rozlíšenie 1980 x 1080 bodov.

Procesor mohol byť buď štvorjadrový od Qualcommu, alebo osemjadrový Exynos od Samsungu, v závislosti od lokálneho trhu. Týmto rozdeľovaním výrobca „obšťastňuje“ svojich zákazníkov dodnes. Zvýšila sa pamäť RAM na 3 GB a batéria na 3200 mAh. Fotoaparát mal v porovnaní s prvými dvoma generáciami tiež vyššie rozlíšenie, stúplo z 8 na 13 Mpix a pribudlo nahrávanie 4K videa.

Opäť sa rozšírili možnosti využitia pera S Pen, dodnes si pamätám napríklad na klasickú kontextovú ponuku v tvare polkruhu, ktorá sa zobrazila po vytiahnutí pera z telefónu. V pamäti mi utkvela ešte jedna vtedajšia novinka, Note III mal ako prvý telefón konektor micro USB 3.0, teda vylepšený pôvodný micro USB. Toto riešenie sa však neujalo a nespomínam si na žiadny iný telefón, ktorý by ho mal. Namiesto neho sa neskôr z micro USB prešlo na súčasný štandard USB-C.

Zdroj: Samsung

Článok je rozdelený do štyroch častí:

  1. Galaxy Note, Note II, Note III
  2. Galaxy Note 4, Note 5, Note 7
  3. Galaxy Note 8, Note 9, Note 10
  4. Galaxy Note 20 a čo bude ďalej

1 2 3 4