Galaxy Note 4: Posledný klasický Note (2015 – 2018)
K štvrtej generácii Note som sa dostal iba náhodou. Po predaji svojho Note 1 som totiž prešiel najprv na HTC One a neskôr LG G2. Keď mi doslúžil, hľadal som telefón s čo najväčšou uhlopriečkou. Voľba padla na Lenovo Vibe Z2 Pro so šesťpalcovým displejom. Bohužiaľ, tento telefón mal suverénne najslabší príjem signálu zo všetkých mobilov, ktoré mi prešli rukami (a boli ich stovky). Nebývam niekde vyslovene pánubohu za chrbtom, ale v obci s takmer 900 obyvateľmi, vzdialenej šesť kilometrov od dvadsaťtisícového okresného mesta. Bohužiaľ, dodnes (rok 2022) ju nie je ani jeden operátor schopný pokryť poriadnym signálom a Vibe Z2 Pro pred siedmimi rokmi priamo v dome vôbec nedokázal nájsť mobilnú sieť a na dvore „chytil“ jednu biednu čiarku.
Bol pre mňa teda úplne nepoužiteľný a musel som ho vrátiť. Namiesto neho som si kúpil Galaxy Note 4, pri ktorom som zotrval zhruba tri roky. Bol to určite najlepší telefón, aký som dovtedy vlastnil a celkovo jeden z najlepších, ktoré som dodnes mal. Ako uvádzam v nadpise, šlo podľa mňa o posledný klasický Note, ktorý ešte veľkosťou ako-tak vyčnieval, hoci uhlopriečka zostala medziročne na hodnote 5,7 palca. Zvýšilo sa však rozlíšenie na 2560 x 1440 bodov.
Za klasický Note ho považujem aj z dôvodu, že mal užívateľsky vymeniteľnú batériu. To som aj využil približne po roku a pol, keď sa na batérii prejavila nejaká chyba a ak jej nabitie kleslo pod 50 percent, telefón sa samovoľne vypínal. Vyriešila to kúpa novej batérie tuším za 12 eur a rýchla výmena. Dnes by tento proces bol niekoľkonásobne drahší a telefón by som musel dať do servisu.
Zo špecifikácií si spomínam na fotoaparát s opäť väčším rozlíšením 16 Mpix, ktorý som aktívne využíval pri práci redaktora reportéra v tlačovej agentúre, kde som vtedy pracoval. Koketoval som síce aj so zrkadlovkami či ultrazoomami, ale ako novinárovi pracujúcemu v teréne, u ktorého je kladený dôraz na rýchlosť, mi v porovnaní s týmito zariadeniami veľmi vyhovovala kompaktnosť smartfónu a možnosť okamžite si posielať fotky do počítača cez cloud.
Pamätám si tiež na vnútornú pamäť 32 GB, pretože napriek prítomnosti slotu na micro SD kartu bol Note 4 posledný telefón, kde som časom musel bojovať s nedostatkom priestoru. Aplikácie totiž časom dátovo „nabobtnajú“ a nie všetky sa dajú presunúť na pamäťovú kartu. Špeciálnym prípadom je apka Knihy Google, ktorá má u mňa s dátami bežne 4 až 5 GB, ale zažil som už, že mala aj viac ako 11 GB. Pri 32 GB vnútornej pamäti to bol problém. Po prechode na 64, 128 a aktuálne 256 GB som sa však k zaplneniu tejto kapacity už nikdy ani nepriblížil.
Časom sa aj na tomto telefóne objavilo mierne lagovanie a zasekávanie sa, avšak v oveľa menšej miere než na prvom Note a dalo sa s tým žiť. Zhruba posledný rok používania som registroval občasné intenzívne zahrievanie telefónu, hlavne pri hraní vtedajšej novinky, mobilnej hry PUBG. Vtedy bolo telefón skutočne až nepríjemné držať v rukách. Niekedy sa však dokázal zahriať aj pri menej náročných činnostiach a spomínam si, že pri návrate z jednej reportáže v Slavošovciach počas horúceho letného dňa som ho chladil vystrčením z okna idúceho auta. Našťastie mi nevypadol:-)
Vyhovoval mi aj zadný kryt Note 4. Šlo síce len o plast, ale vďaka povrchovej úprave na štýl kože na ňom nebolo vidieť žiadne škrabance a to som telefón posledný rok používal úplne bez puzdra a nijako zvlášť ho nešetril. Keby som to urobil s dnešnými „sklenenými“ Notmi, zanedlho by ich zadná časť vyzerala ako klzisko po zápase.
Note 4 mal aj čítačku odtlačkov prstov v domovskom tlačidle, ale namiesto priloženia bolo potrebné po nej prst potiahnuť, čo vôbec nebolo intuitívne a pri častom odomykaní telefónu dosť otravné. Využíval som ju len na prihlásenie do bankovej aplikácie.
Počas troch rokov používania som zaznamenal na Note 4 dve, naschvál napíšem nespisovne, „závady“. Prvou bola nefunkčná dióda dotykového senzora Menu, keďže Note 4 mal fyzické tlačidlo Domov a podsvietené dotykové senzory Menu a Späť. Druhou bola porucha detekcie vloženia/vybrania pera z tela telefónu, keď sa nezobrazovala kontextová ponuka. Obidve chyhy sa vyskytli v poslednom roku používania a keďže nešlo o nič zásadné, neriešil som to.
Zdroj: SamsungGalaxy Note 5: Nie pre nás
O Note 5 toho viem napísať len veľmi málo, keďže Samsung v jeho prípade urobil jedno zo svojich hlúpych a pre mňa nepochopiteľných rozhodnutí nepredávať ho na našom trhu a namiesto neho „tlačil“ do popredia Galaxy S6 Edge Plus. Ten ma absolútne nezaujímal a ani chvíľku som o ňom neuvažoval.
„Päťku“ som tak mal v rukách iba raz, keď som na jednej technologickej akcii stretol chlapíka, ktorý si tento telefón kúpil zo zahraničia. V rýchlosti som si ho prezrel, pochválil a dnes si z neho už vôbec nič nepamätám:-)
Zdroj: SamsungGalaxy Note 7: S vybuchujúcou batériou
Rovnako málo dokážem napísať o ďalšej generácii, ktorou bol Note 7 (šestku výrobca preskočil, aby sa číslovanie telefónov predstavených v jednom roku zladilo s radom Galaxy S). Ak si dobre spomínam, jediný raz sa mi ho podarilo „ohmatať“ v Samsungu v banskobystrickej Európe predtým, než bol pre vybuchujúcu batériu definitívne stiahnutý z trhu. Dôvodom bol vraj minimálny priestor, ktorý v tele telefónu dostala, čo pri niektorých kusoch spôsobovalo takéto fatálne problémy.
Pamätám si ešte na jednu prezentačnú akciu tímu TOUCHIT v lučeneckej predajni NAY, na ktorú som prišiel len ako bežný zvedavý technologický fanúšik (vtedy som ani netušil, že raz budem aj ja členom redakcie:-). Ondro Macko mi vtedy povedal, že Note 7 bol najlepší telefón, aký dovtedy mal v rukách. O to viac ma mrzelo, že tento model skončil tak neslávne, pretože som už zvažoval výmenu svojho Note 4. Neskôr sa síce dostala na trh jeho fanúšikovská edícia s menšou batériou (3200 namiesto pôvodných 3500 mAh), ale ak si dobre spomínam, na slovenský trh sa, podobne ako „päťka“, oficiálne nedostala (ak sa mýlim, opravte ma, prosím, v komentároch).
Článok je rozdelený do štyroch častí:
- Galaxy Note, Note II, Note III
- Galaxy Note 4, Note 5, Note 7
- Galaxy Note 8, Note 9, Note 10
- Galaxy Note 20 a čo bude ďalej
