Slovenskí zamestnanci mali za rok 2019 mzdy na úrovni 41 % priemeru Európskej únie. Aj napriek tomu, že stále zaostávame za západnou Európou, za posledných deväť rokov dynamika rastu platov výrazne napredovala, a to dokonca viac ako v iných západoeurópskych krajinách. Rozdiely v mzdovom ohodnotení je napriek tomu cítiť.
„Aktuálne je priemerná hrubá mzda na Slovensku na úrovni 1177 eur. Tá sa zvyšovala v súvislosti so zlepšujúcou sa situáciou v ekonomike. S dynamikou rastu platov za minulý rok sme na tom podobne ako susedné Maďarsko. Napríklad Česká republika zaznamenala ešte výraznejší rast platov ako u nás, ktorí dosiahol vlani úroveň 43 percent priemeru únie,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Najvyššie hodinové mzdy majú Dáni, kde platy dosahujú úroveň 176 % priemeru únie. V Írsku je to 155 %, v Luxembursku 148 % a vo Švédsku 136 %. Medzi krajiny s výrazne vyššími platmi ako vo zvyšku únie sú aj Nemci (118 %), Francúzsko (110 %), Taliansko (94 %) či Španielsko (73 %). Najhoršie sú na tom Bulhari, kde platy dosahujú len pätinu priemeru EÚ.
Najrýchlejšie sa mzdy zvyšovali v krajinách, kde dosahovali v posledných rokoch nízke úrovne. Je pravidlom, že nominálne nárasty miezd sú vyššie v tzv. chudobnejších krajinách, pričom úroveň platov sa v únii tým pádom zbližuje. Príkladom je Rumunsku, kde sa hodinová mzda zvýšila z 2,79 eur v roku 2014 na 6,23 eur v roku 2019. Ide o vyše 120 percentný nárast v priebehu piatich rokov.
„Na Slovensku sa v posledných rokoch výrazne zvyšovala minimálna mzda. Slovensko sa s výškou 580 eur zaradilo tento rok na 15-ste miesto v rámci únie. Už spomínané Bulharsko má najnižšiu minimálnu mzdu, kde človek za minimálku dostáva 312 eur. Medzi krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú patrí Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko,“ doplnila Buchláková.
Zaujímavosťou je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a naopak je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami.
