Otázka digitálnych dát a ich bezpečného uchovania je v dnešnej dobe kľúčová pre fungovanie spoločnosti.
V tejto súvislosti rezonuje v mnohých odvetviach digitalizácia – uchovanie dát kultúrnych, historických a ďalších dôležitých zbierok v zdigitalizovanej podobe, s cieľom zachovať tieto údaje naveky. Na ceste za splnením tohto cieľa ide pritom o veľmi dôležitý, ale určite nie posledný krok. Ak chceme, aby prežili bezpečne čo najdlhšie, je kritické vybrať na splnenie tejto úlohy správne archivačné médium. V Nórsku sa pre tento účel podarilo vyvinúť unikátny filmový pás so životnosťou viac ako 500 rokov, ktorý nie je závislý na konkrétnom čítacom zariadení. Tento filmový pás je dostupný už aj na Slovensku a využíva ho čoraz viac významných spoločností.
K svetovým archívom Vatikánskej knižnice, Európskej vesmírnej agentúry, CERNu či GitHubu sa tak počas tohto roka pridalo viacero organizácií a firiem zo Slovenska, ktoré disponujú dátami dôležitými aj pre ďalšie generácie. “Dobrým prirovnaním sú najstaršie jaskynné maľby, ktoré majú viac ako 40-tisíc rokov. Aj napriek svojmu veku ani v súčasnosti nemáme problém ich prečítať a hneď pochopíme význam vyobrazenia. Naopak, málokto z nás si ešte dokáže pustiť videopásku, na ktorej máme natočené najkrajšie okamihy spred pár rokov alebo prečítať disketu, na ktorej má uloženú databázu spolužiakov zo základnej školy. Práve túto “samopopisnosť” archívneho média považujem za kľúčovú pre dlhodobé uchovávanie informácií,” vysvetľuje jeden z dôvodov rozhodnutia uložiť archívne dáta na špeciálny filmový pás, tzv. piqlFilm, Vladimír Rak zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Na inovatívne archívne médium uložili radarové údaje a databázu meteorologických pozorovaní, ktoré sú mimoriadne dôležité pre predpovede klimatológov.
“Každý tvorca dúfa, že jeho dielo vydrží čo najdlhšie, a budú z neho čerpať aj generácie po ňom,” hovorí Maroš Hečko z filmovej spoločnosti Azyl production. Aj s týmto zámerom sa na filmové pásy dostali slovenské celovečerné filmy Kandidát a Amnestie. Zároveň dopĺňa: “Oba filmy sú okrem umeleckej roviny aj dôležitým odkazom doby, ktorú žijeme. Rozhodli sme sa preto ochrániť tieto filmy pre budúce generácie. Verím, že uložením na toto médium zabezpečíme, aby si ich mohli pozrieť (a možno sa z nich poučiť) aj o 1000 rokov.”
Filmový pás od nórskych odborníkov vyniká na poli archívnych médií najmä svojou trvácnosťou a bezpečnosťou. Údaje uložené na tomto nosiči sú nezmazateľné, nikto dáta nevie modifikovať a vďaka offline uloženiu je minimálna šanca ich zneužitia v kybernetickom priestore. Čítanie samotných dát nie je závislé na konkrétnom čítacom zariadení jedného výrobcu. V praxi to znamená, že v budúcnosti bude na ich spätné prečítanie stačiť iba zdroj svetla, digitálny fotoaparát a počítač. Pri vizuálnom zápise (ako napríklad sken obrazu, či písaného textu) to budú mať ešte jednoduchšie a k prečítaniu bude stačiť obyčajná lupa.
Tento spôsob archivácie, ktorý ponúka možnosť bezpečne uchovať najcennejšie dokumenty ešte stovky rokov, sa rozhodla vyskúšať aj Slovenská národná knižnica. “Keďže dnes presne nevieme, akým smerom sa budú technológie a písmo vyvíjať o dvesto — tristo rokov, mať uchované to „svoje naj“ na rôznych druhoch nosičov, je výhodou a zvyšuje to šance našich potomkov na prečítanie a rozlúštenie dnešných textov,” upresňuje Katarína Štefanides Mažáriová, hovorkyňa knižnice. Na filmové pásy boli duplicitne archivované vzácne dokumenty, ako napríklad Hlaholské listy hlohovské z konca 13. storočia, ktoré sú považované za najstaršie známe texty v hlaholike nájdené na území Slovenska. Medzi ďalšie dáta patria Bratislavský antifonár, ktorý je zapísaný v programe UNESCO, stenografické poznámky (tzv. tajné písmo) Martina Kukučína, Biblia Martina Luthera zo 16.storočia, Munsterova Cosmographiae Universa, slovaciká Bardejovský katechizmus a Postilla Leonarda Stoeckela, ktoré prispeli k formovaniu luteranizmu na východnom Slovensku a niekoľko najvýznamnejších tlačí 16. storočia, dokumentujúcich všetky oblasti vtedajšieho života.
„Som naozaj veľmi rád, že toľko inštitúcií na Slovensku si dáva za cieľ mimoriadne bezpečne zachovať odkaz doby pre ďalšie generácie. Verím, že 21. storočie nebude vďaka tejto technológii popisované v učebniciach dejepisu ako doba digitálneho temna kvôli nedostatku informácii, ktoré sa z neho zachovajú,” hovorí Ladislav Hodinka zo spoločnosti Piql Slovakia. Pre archivovanie svojej práce na špeciálny filmový pás sa v rámci Slovenska rozhodla aj vo svete uznávaná fotografka Katarína Benzová, architekti Juraj Jančina (AK Jančina) a Roman Talaš (AK Siebert a Talaš), Národné osvetové centrum s podujatiami Hviezdoslavov Kubín či Folklórny festival Východná, Ústredná knižnica SAV, Pamiatkový úrad SR, finančná skupina Istrokapital či Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek s dôležitými dátami o pupočníkovej krvi. Mnohé významné dáta zo súčasnosti aj histórie tak budú bezpečne uchované aj pre ďalšie generácie a pomôžu vytvárať realistický obraz o aktuálnej dobe, jej míľnikoch a významných zisteniach.
Stručne o filmovom archívnom médiu Piql
piqlFilm bol vyvinutý nórskou spoločnosťou Piql. Ide o slovnú hračku, keďže z angličtiny sloveso „to pickle“, ktoré sa číta rovnako, by sa dalo voľne preložiť ako konzervovať, čo táto spoločnosť aj v prenesenom význame slova s dátami skutočne robí. Tá sa od svojho založenia pred takmer dvoma desaťročiami stala významným hráčom v oblasti zápisu digitálnych filmov na filmové kotúče pre štúdiá ako Warner Brothers, Walt Disney a Universal Studios. Pred pár rokmi sa zakladateľovi Piql dostala do rúk štúdia Akadémie filmových umení a vied, v ktorej sa uvádzalo, že Hollywood riskuje stratu celej digitálnej produkcie kvôli nedostatku technológií dlhodobého ukladania. Ako odborníci v tejto oblasti vedeli, že film má jedinečné vlastnosti z hľadiska dlhovekosti a bezpečnosti. Videli tak potenciálne výhody pre mnoho priemyselných odvetví. Cieľom bolo zdokonaliť film natoľko, aby informácie na ňom uložené zostali dostupné, nezmenené a použiteľné kedykoľvek v budúcnosti. Tak vznikol piqlFilm – médium, na ktoré je možné uložiť dáta v digitálnej aj vizuálnej podobe na stovky rokov.
Spoločnosti, ktoré využívajú piqlFilm vo svete:
Európska vesmírna agentúra (ESA), Nórske ozbrojené sily, GitHub (by Microsoft), CERN, BAV (Vatikánska knižnica), HNA – Nórsky archív ministerstva zdravotníctva, ENRESA Španielsko (Nukleárny odpad), Český rozhlas, Najvyšší súd v Indii (Madhya Pradesh), OSZK (Maďarská národná knižnica), Národné archívy Mexika a Brazílie, UNICEF, DETRO Brasil (Ministerstvo dopravy štátu Rio de Janeiro), Katastrálny úrad Brazílie – RdJ, Itaú Bank Brasil, Siemens Germany museum, Ambev Brasil – nápoje, Helsinki City Archive a mnohé ďalšie.
