Slováci si uvedomujú dôležitosť sporenia, no len polovica dodržiava kľúčové pravidlo – sporiť si pravidelne z toho, čo zarobím. Druhá polovica odkladá peniaze, až keď im na konci mesiaca nejaké zostanú. Ukázal to medzinárodný prieskum agentúry IMAS.
Podľa prieskumu považuje sporenie za dôležité až 86 % Slovákov a len jedno percento si myslí, že sporiť si je nepodstatné. Napriek tomu mnoho z nás nedodržiava základné pravidlo úspešného sporenia: Spor si pravidelne z toho čo máš na začiatku mesiaca, nie z toho, čo ti zostane na jeho konci. Veľmi ľahko sa totiž môže stať, že na konci mesiaca nám nezostane nič a teda ani nič neusporíme. Prieskum ukázal, že na takéto „zostatkové peniaze“ sa spolieha každý druhý Slovák. Ešte horšie si sporia v susednom Česku, kde takto reagovalo takmer 60 % opýtaných.
Koľko peňazí držať na účte v banke
Druhou zásadou sporenia je, že úspory netreba držať na bežnom účte. Dôvod je jednoduchý – riziko, že ich miniete, je pomerne vysoké. „Každý človek by mal mať samostatný sporiaci účet. Výhodou je, že vám na jednej strane vytvára bariéru, aby ste úspory neminuli, a na druhej strane vám peniaze umožní jednoducho vybrať, keď ich budete potrebovať. A navyše, s vedením sporiaceho účtu nie sú spojené žiadne poplatky,“ vysvetľuje Orlovský.
Ani na sporiacom účte však nie je rozumné držať všetky úspory. V prípade, že sa vám už podarilo si sporením vytvoriť finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných platov, môžete sa začať obzerať po investičných produktoch. „Tradičné bankové účty ponúkajú vysokú bezpečnosť, no zhodnotenie úspor je minimálne. Zároveň tu máme infláciu, ktorá spôsobuje, že skutočná hodnota peňazí uložených v banke postupne klesá. Preto je rozumné, najmä pri úsporách na stredno- a dlhodobé ciele ako vzdelanie detí či dôchodok, siahnuť po investičnom sporení do fondov. To je dostupné už od 20 eur mesačne,“ hovorí Pavol Vejmelka, člen predstavenstva spoločnosti Asset Management Slovenskej sporiteľne. Pri fondoch však platí, že nie každý fond je vhodný pre každého. Navrhnúť kvalitný individuálny finančný plán vrátane výberu vhodných investičných nástrojov vám pomôžu v každej pobočke Slovenskej sporiteľne.
Korona-nekorona, sporíme ďalej
Napriek tomu, že mnohí Slováci pocítili negatívne dôsledky súčasnej krízy vo svojich peňaženkách, ich prístup k sporeniu to nezhoršilo. Podľa Orlovského nedošlo k rušeniu sporení a nezmenila sa ani priemerná suma, ktorú si ľudia mesačne posielajú na sporiace účty. Tá sa v Slovenskej sporiteľni podľa typu sporenia pohybuje na úrovni 65 – 130 eur.
Podobná situácia je aj v podielových fondoch. „V marci až máji došlo ku krátkodobému pokles záujmu o investičné sporenie. Potom sa však dopyt nielen vrátil späť, ale sumy, ktoré ľudia pravidelne investujú do fondov, sa výrazne zvýšili. Celkovo u nás noví klienti mesačne zainvestujú prostredníctvom investičných sporení o polovicu vyššiu sumu ako vlani,“ uvádza Vejmelka.
Podľa Orlovského bude záujem o sporenie, či už tradičné alebo investičné, rásť: „Vývoj posledných mesiacov ukázal, že mať vytvorené rezervy je základný predpoklad zvládnutia nepredvídateľných udalostí. Som presvedčený, že teraz to chápu už aj ľudia, ktorí doteraz na zadné vrátka nemysleli, a že ich to k sporeniu bude motivovať.“
