Aj v prípade streamovacích služieb platí okrídlené úslovie, že dobre už bolo.
Zhruba posledných päť rokov je možné označiť za zlaté obdobie streamovacích platforiem. Vyznačovalo sa hlavne množstvom obsahu a vznikom veľkého objemu nových filmov a seriálov, neraz naozaj kvalitných. Ako sa však zamýšľa redaktorka portálu TheVerge.com Alex Cranzová, toto obdobie sa rýchlo chýli ku koncu. Jej zamyslenie parafrázujeme v tomto článku a pridávame k nemu aj naše postrehy.
Cranzová uvádza, že od roku 1999, keď vznikol seriál Sopranovci, až do zhruba 2015 bol zlatý vek televízie, keď vznikali rôzne kvalitné televízne seriály a nezriedka aj filmy. Dá sa povedať, že od roku 1996, keď vznikla televízia Markíza, sme zažívali zlatý vek televízie aj u nás na Slovensku.
Teda niežeby naše televízie produkovali toľko kvalitného obsahu, ale vďaka Markíze a neskôr televízii JOJ (vznikla v roku 2002) sa i bežný slovenský divák mohol dostať k zaujímavému zahraničnému obsahu. Aj kritik televíznej zábavy musí uznať, že v množstve béčkovej hlušiny sa neraz dal nájsť drahokam. Tí z nás, ktorí si ešte pamätajú dva socialistické televízne kanály s úbohou ponukou, vedia najlepšie porovnať, ako neuveriteľne sa rozšírili možnosti televíznej zábavy koncom 90. rokov a po roku 2000.
V zahraničí, predovšetkým v západných krajinách, na zlatú éru televízie plynulo nadviazali streamovacie platformy. Roky bol etalónom v tejto oblasti Netflix, ktorý okrem ponúkania snímok iných spoločností masívne investoval do výroby svojho obsahu s cieľom vytvoriť si vlastnú filmovú knižnicu, ktorou by mohol konkurovať veľkým štúdiám a blížiacim sa streamovacím konkurentom.
V tomto období sa filmové štúdiá predovšetkým v Hollywoode prestali zameriavať len na publikum hlavného prúdu a v hlavných úlohách filmov a seriálov sa začalo objavovať viac žien, ľudí tmavej pleti či dokonca inak než heterosexuálne orientovaných osôb. Produkovali sa proste seriály, pri ktorých sa pripúšťalo, že nezaujmú až také široké masy. Teraz je masívnej tvorbe nových snímok, hlavne tých pre menšiny, koniec.
Dôvodov je niekoľko. Je to zvyšujúca sa konkurencia na trhu streamovacích služieb, kde vody zvíril napríklad štart Disney Plus v roku 2019. Ďalej je to nižší nárast predplatiteľov, než povodne streamovacie služby očakávali. Napríklad v Netflixe si mysleli, že počet ich predplatiteľov by sa mohol vyšplhať až k miliarde, ale už v prvom polroku tohto roka sa ich rast nielenže zastavil, ale prvýkrát i klesol (v I. a II. kvartáli asi o 1,2 milióna). V treťom kvartáli síce stúpol o 2,4 milióna, ale stále osciluje len niečo nad 220 miliónmi predplatiteľov. Miliarda je ďaleko a časy prudkého rastu sú už za streamovacím gigantom.
Tretím faktorom je celosvetová hospodárska kríza. Predplatné takýchto služieb je medzi prvými výdavkami, ktoré ľudia pri raste cien začínajú škrtať – hlavne v prípade, ak si ich platia viac a zistia, že ich ani naplno nevyužívajú.
Streamovacie služby reagujú na klesajúce príjmy napríklad prísnejšou kontrolou zdieľania účtov a zavádzaním „televízneho moru“ – reklám. Náklady ale znižujú aj rušením ďalších sérií seriálov či ukončením natáčania filmov. Príkladom môže byť odloženie filmu Batgirl zo strany Warner Bros. Discovery (štúdio stojace za HBO Max) či sťahovanie desiatok filmov a seriálov z jeho ponuky.
Dôvodom je údajne snaha vyhnúť sa plateniu tantiém ľuďom, ktorí na nich pracovali. Ak totiž vedenie nejakej streamovacej platformy dospeje k záveru, že sledovanosť nejakej snímky je príliš malá v porovnaní s poplatkami, ktoré musí platiť tvorcom, proste ju vyradí z ponuky.
V bezpečí však nie sú ani veľké a známe seriály. Príkladom môže byť Westworld, ktorý bol nečakane zrušený pred plánovanou finálnou piatou sériou.
Očakávať zrejme musíme dve veci. Prvou je zdražovanie predplatného streamovacích služieb a druhou opätovné zameranie sa na väčšinového diváka a výroba filmov či seriálov, ktoré budú mať potenciál zaujať čo najširšie publikum. Ktovie, či sa nedočkáme aj opätovného nárastu filmového pirátstva.
Zdroje: TheVerge.com, vlastné
Prečítajte si tiež:
