Snímky Marsu, ktoré postupne vytvára Vesmírny teleskop Jamesa Webba, môžu priniesť nový pohľad na červenú planétu.
Dáta z jeho fotoaparátu NIRCam, ktorý sníma v blízkom infračervenom pásme, už priniesli niekoľko prekvapení. Týkajú sa napríklad obrovskej marsovskej panvy Hellas, ktorá je v najteplejšej časti marťanského dňa nezvykle tmavšia ako okolité oblasti. Je to zrejme dané tým, že vyšší tlak vzduchu v nižšej nadmorskej výške panvy potlačil tepelné emisie.
Webbove snímky Marsu dali vesmírnym agentúram NASA a ESA tiež možnosť zistiť viac o zložení atmosféry planéty pomocou sústavy spektrografov, ktorými je teleskop vybavený. Spektroskopická mapa ukázala, že Mars absorbuje oxid uhličitý na niekoľkých vlnových dĺžkach a súčasne preukázala prítomnosť oxidu uhoľnatého aj vody.
Vedci z oboch agentúr hovoria, že zaznamenávanie fotografií bolo skutočne zložité, keďže Mars je jedným z najjasnejších objektov, ktoré môže Webbov teleskop pozorovať. Možno to znie paradoxne, lenže Webb bol skonštruovaný tak, aby mohol sledovať najvzdialenejšie objekty vo vesmíre a blízka jasná planéta preto robí jeho prístrojom problémy. Výskumníci to napokon vyriešili tak, že snímali len veľmi krátke expozície a na ich analýzu použili špeciálne techniky.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude Mars pozorovať aj v budúcnosti. Jeho zistenia by mohli vyriešiť spory o prítomnosti metánu na červenej planéte, ktorý by bol znamením, že tam kedysi mohol existovať život.
Zdroj: Engadget.com
Prečítajte si tiež:
