Tiež vám už napadlo, či by zálohomat v obchode opakovane zarátal tú istú fľašu a dal vám za jeden obal od nápoja niekoľko záloh?
Ako koncept to vyzerá jednoducho a realizovateľne. Uviazali by ste fľašu za hrdlo na povrázok, vhodili ju do „fľaškomatu“, po nasnímaní kódu ju rýchlym trhnutím za motúzik vytiahli von a celý proces opakovali. Za jediný obal od nápoja by vám tak stroj opakovane zarátaval 15 centov.
Tomuto úsudku nahráva aj konštrukcia zálohomatu. Otvor na vkladanie fliaš a plechoviek je totiž dostatočne široký, aby sa doň dali vkladať aj väčšie, vyše dvojlitrové fľaše, takže vyťahovať napríklad pollitrovú fľašku by teoreticky nemal byť problém. Navyše, snímanie zálohovacieho kódu obalu sa deje hneď za ústím otvoru, nie niekde v útrobách stroja, čo tiež nahráva predpokladu o možnosti opakovaného vhadzovania tej istej fľaše.
Táto téma odznela aj na jednom z nedávnych zasadnutí mestského zastupiteľstva vo Fiľakove v Lučeneckom okrese. Ako informoval náčelník tamojšej mestskej polície Gabriel Benčik, medzi ľuďmi sa rozšírila fáma, že niektorí „vynaliezaví“ občania vraj presne takto uviažu fľašu na povrázok a opakovane ju vhadzujú a vyťahujú z veľkokapacitného fľaškomatu na parkovisku pri jednom z obchodných domov v meste.
„Osobne som sa pozrel za týmto problémom, skontaktoval som sa s pani zástupkyňou vedúcej predajne. Ubezpečila ma, že takúto informáciu nemajú potvrdenú. Každá fľaša má čiarový kód a je tak individuálna. Ak ju zariadenie už raz načítalo, opakovane ju nenačíta,“ konštatoval Benčik. Spomenul tiež, že zálohomat by v podobných prípadoch vykazoval chybové kódy, čo sa ale nestalo.
Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.skInformáciu o možnosti či nemožnosti opakovaného vhadzovania tej istej fľaše do zálohomatu sme si overovali aj u neziskovej organizácie Správca zálohového systému, ktorá koordinuje a financuje fungovanie zálohového systému jednorazových nápojových obalov v SR. Podľa jej riaditeľky Márie Trčkovej je pomerne náročné oklamať funkčný zálohomat, keďže má v sebe zakomponovaných viacero kontrolných mechanizmov, od kontroly čiarového kódu cez materiálovú, váhovú aj tvarovú detekciu.
„Ak tieto údaje nesedia, zálohomat obal nezoberie a nevyplatí zálohu. Ak obal zoberie, tak vo svojich útrobách ho ihneď stlačí. Jednak preto, aby sa neprepravoval vzduch, ale aj preto, aby sa nedal vybrať a vrátiť znovu, takže aj tým sa predchádza podvodom,“ vysvetlila Trčková.
Zdá sa teda, že takéto „zarábanie“ na fľašiach naozaj nie je prakticky realizovateľné. Celý systém zálohovania obalov od nápojov však ešte trpí inými „detskými chorobami“. Ide napríklad o poruchy zálohomatov, ktorých odstránenie podľa našich osobných skúseností v niektorých prípadoch trvá aj viac ako týždeň. Taktiež sme boli svedkami toho, že jeden zálohomat sa behom desiatich minút dvakrát zasekol a bol nutný zásah personálu predajne na jeho opakované sprevádzkovanie.
Nevyriešenou otázkou zostáva aj počet zálohomatov. Legislatíva totiž určuje, že takýto stroj musí byť v každej predajni s predajnou plochou nad 300 štvorcových metrov. Neuvádza však, koľko zálohomatov v nej má byť. V praxi sa tak stáva, že napríklad v supermarketoch s predajnou plochou okolo 4000 metrov štvorcových je iba jediný „fľaškomat“ a zvyknú sa pred ním vytvárať rady zákazníkov.
Zdroj: vlastné
Prečítajte si aj:
