Začiatok roka je poriadne rozcestovaný, hlavnou februárovou udalosťou bol svetový kongres o mobilných zariadeniach v Barcelone a bola tu prítomná aj väčšina našej redakcie.
Je to fajn, lebo takto sme si mohli pekne rozdeliť tlačové konferencie v rámci redakcie medzi sebou a vo výsledku sme boli na úplne všetkom dôležitom. Spolu s Romanom sme tu boli už od soboty večera a v nedeľu sa k nám pripojil Mišo a Xénia. Od nedele rána som sa v skutočnosti zastavil až v stredu okolo obeda, keď už bolo treba ísť na letisko. Väčšina z nás prišla low cost leteckými spoločnosťami, ale prekvapivo žiadne oneskorenie ani stratená batožina. Takže z tohto pohľadu nuda.
Už pred výstavou sme si starostlivo organizovali tlačovky. Dnes je už totiž novinárov veľa a takmer vždy treba pozvánky. Na väčšinu akcií sme pozvánky dostali, ale napr. na takú Nokiu nie. A to som sa poriadne snažil a aj na správnych miestach mimo Slovenska. Na predstavenie staronovej Nokie jednoducho nedostal pozvánku nikto od nás. S Romanom som sa ale dohodol, že tam pôjde a urobí, čo sa bude dať.
Nakoniec sme sa tak dostali v podstate celkom v pohode k produktu, ktorý síce skoro nič nevie, ale všetci o ňom písali. Znovuzrodená Nokia 3310 bola naozaj produktom výstavy, aj keď cenu za „Najlepší nový smartfón“ celkom oprávnene získala Sony Xperia XZ Premium. Špeciálne som čakal, ako dopadne správa o Nokii na našom serveri, a potom som si pozeral aj konkurenčné stránky na Slovensku a v Čechách. A všade to bola správa s najvyššou čítanosťou, vysoko nad ostatnými správami.
Prejavila sa tu sila tradície značky, ako aj to, že Nokia to „zabalila“ oveľa skôr ako bolo treba. Pamätám sa presne na to, ako sme niekoľko rokov dozadu chodili na MWC na tlačovky Nokie a vtedajší riaditeľ Elop vždy neochvejne tvrdil, že spojenie Nokia a operačný systém Windows je presne to pravé orechové, čo táto firma potrebuje.
Málokto mu veril a všetci čakali na to, kedy konečne ukáže poriadnu Nokiu s Androidom. Ale tak sa stalo až vtedy, keď pod značkou Nokia začala vyrábať tieto telefóny úplne iná, ale stále fínska firma HMD Global. Tá jednoducho mala rozum, vsadila na fínsku tradíciu a dobre vedela, čo chce trh. A bolo vymaľované, Nokia je späť a treba s ňou počítať. Že je to úplne iný výrobca, to nikoho príliš nezaujíma.
To, že som ostal na výstave o niečo dlhšie sa mi celkom oplatilo. V posledný večer som totiž mal pozvánku na stretnutie na stánok Lenovo a prišiel som sem ako jediný novinár zo Slovenska. Predpokladal som, že to bude také čosi formálne, teda v preklade niečo zjem a pôjdem postrihať nedokončené videá. Ale Lenovo to malo vymyslené inak. Najprv krátke zhodnotenie výsledkov a potom sa úplne najvyšší šéf Lenova vybral medzi partnerov.
CEO Lenovo, familiárne nazývaný Y-Y (čítané way-way) tak poctivo prešiel celým zástupom a s takmer každým sa dal do reči. Jednoducho niečo úplne iné, ako keď nejaký nafúkaný šéf sedí za stolom a odtrhnutý od reality rozpráva pred zaspávajúcim publikom za premietania nekonečných slajdov s grafmi vývoja obratu. Jednoduchý ľudský prístup, to predsa funguje vždy.
Toto je úplne najvyššie postavený človek v Lenove, YANG YUANQING
Áno, prišiel aj ku mne a chvíľu sme sa rozprávali. Vyskúšal som, či si mýli Slovensko a Slovinsko a Y-Y vedel, že sú to iné krajiny. Zistil, že som novinár, a tak sa pýtal, ako som spokojný s lokálnym zastúpením. Tu som mu mohol smelo povedať, že asi takto by to malo vyzerať. Lenovo totiž, asi ako jediná firma u nás, robí takmer pri každom väčšom produkte veľké predstavenie ako za starých čias. Je to zamerané hlavne na technickú stránku veci, ale pritom to dobre vyzerá aj na fotkách.
Možno by som však chcel viac od európskeho zastúpenia, lebo na tlačovku tejto firmy na MWC sa zo Slovenska nedostal nikto a ani sa nedalo len tak zistiť, kde sa vlastne konala. Tak uvidím, či sa niečo zmení.
Ale opakujem – to, že úplne najvyšší zástupca firmy jednak doletí do akejsi Európy a nájdete si čas osobne sa porozprávať s partnermi, hodnotím pozitívne. A netreba na to ani náročné dohadovanie stretnutia, posielanie otázok dopredu spolu s mojím profesijným životopisom a iné, z môjho pohľadu nezmysly.
Ideme na inú tému. V TOUCHIT-e máme veľmi dobrú spoluprácu s novinármi v Čechách. Spolu s idnes.cz sme napr. robili videoprierez celou výstavou MWC a napriek tomu, že hovorím po slovensky, bolo to celkom úspešné. A keď nám paradoxne na jednom exkluzívnom predstavení zakázali fotografovať produkty smartfónom a mali sme použiť len „profesionálny“ fotoaparát, požičal som svoju zrkadlovku kolegovi z Hospodářskych novin.
Viem, že nabudúce pomôže on mne. A o tom to je. Toto spojenie s českými novinármi funguje paradoxne lepšie ako so slovenskými. Ale je to pochopiteľné – sme na jednom trhu a sme konkurencia. Objem peňazí vyhradených firmami povedzme na podporu novinárov je len jeden a nejako sa bude musieť rozdeliť. Čím viac hladných krkov, tým menšie sústo a my sme relatívne noví. Ale aj tak by som si prial lepšie vzťahy, tak ako to bolo povedzme pred piatimi rokmi. Verím, že sa tak stane.
Návrat z takejto výstavy býva vždy náročný. Obyčajne som nevyspatý a pritom reportáž treba dokončiť ihneď aby sme stihli vydať toto vydanie čo najskôr. A k tomu všetko, čo sa nakopilo za týždeň keď som bol mimo kancelárie. V žiadnom prípade sa nesťažujem. Sme tu predsa od toho, aby sme priniesli tie najlepšie informácie, máme kontakt so svetovou špičkou a určite to všetko chceme pre vás pripraviť v ľahko pochopiteľnej podobe.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom marcovom vydaní TOUCHIT č. 3/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
