V nadchádzajúcom roku sa rast slovenskej ekonomiky priblíži k 4%. Pokračovať bude aj oživenie spotreby domácností, najmä vďaka vysokej zamestnanosti a rastúcim mzdám.
Prispeje tiež nábeh nových investícií v automobilovom priemysle. Riziká pozitívneho výhľadu pramenia hlavne z externého prostredia a reakcie finančných trhov na zmeny v menových politikách najvýznamnejších centrálnych bánk. Nateraz sa však tieto riziká javia „ukočírovateľné“. Úrokové prostredie ostane aj budúci rok ešte relatívne nízke, no k ďalšiemu poklesu sadzieb pre klientov už nepríde.
Slovenská ekonomika v prvých troch štvrťrokoch 2017 medziročne vzrástla o 3,4 %, čo bol takmer rovnaký rast ako v prechádzajúcom roku, kedy HDP reálne vzrástol o 3,3 %. Motorom rastu sa stala spotreba domácností, ktorá si po dlhých rokoch pripísala vyšší medziročný rast ako celkový HDP. Optimizmus domácností pramení predovšetkým z vývoja na pracovnom trhu, ktorý ďalej prepisuje slovenské historické rekordy počtu pracovných miest či miery nezamestnanosti. Tá klesla už aj pod úroveň priemeru EÚ, vôbec po prvýkrát v histórii.
Rok 2018 v znamení rastu
V nadchádzajúcom roku by si slovenská ekonomika mala pripísať ešte rýchlejší rast. Rast bude aj naďalej ťahať pokračujúce oživenie spotreby domácností vďaka vysokej zamestnanosti a rastu miezd – ten by mal dosiahnuť nominálne 5 % a priemerná mesačná hrubá mzda v hospodárstve by tak mohla budúci rok pokoriť hranicu 1000 eur. Zrýchlenie rastu HDP oproti roku 2017 však bude hlavne pričinením nových investícií v automobilovom priemysle (JLR, VW). Očakávame, že rast HDP sa dostane až k úrovni 4%.
Dariť sa bude aj exportu
Pozitívne k rastu ekonomiky prispeje aj zahraničný dopyt. Výhľad pre svetovú ekonomiku je priaznivý, očakávame, že v budúcom roku by rast svetovej ekonomiky mal ostať zhruba rovnaký, prípadne ešte o niečo rýchlejší ako tento rok. Ekonomika USA pokračuje v expanzii, ktorá môže byť vôbec najdlhšou v histórii. Dariť by sa malo naďalej aj ekonomike Eurozóny, čoho obrazom je aj vysoká spotrebiteľská dôvera, či nálada medzi podnikateľmi, zvlášť v Nemecku, ktoré je našim najväčším obchodným partnerom. Mimoriadne sa darí aj našim regionálnym susedom. Vskutku, tak česká, ako aj maďarská a poľská ekonomika si pripísali v roku 2017 rýchlejší rast HDP ako my. Časť ich náskoku pramenila z rýchlejšieho čerpania eurofondov, no aj skoršieho a mohutnejšieho oživenia súkromnej spotreby, ktoré pretrvá aj budúci rok, zvlášť v Českej republike. Tamojší pracovný trh je špičkou nielen v regióne, ale s mierou nezamestnanosti na úrovni len 2,7% aj v celej EÚ.
Pozitívny vývoj môže ohroziť situácia v Číne
Riziká pozitívneho výhľadu pramenia hlavne z externého prostredia. Hlavným zdrojom obáv je finančná stabilita v Číne, kvôli excesom v úveroch z ostatných rokov. Miestne regulatórne autority však zatiaľ majú situáciu pod kontrolou, preto by bezprostredné riziko nemalo hroziť. Podobne z pohľadu manažovateľnosti je aj riziko normalizácie menových politík hlavných globálnych centrálnych bánk. Tie po rokoch nevídaných menových stimulov začínajú meniť smer, čo môže zamávať finančnými trhmi. Faktom však je, že centrálne banky nateraz postupujú mimoriadne opatrne a snažia sa svoje kroky komunikovať v dostatočnom predstihu, aby k takejto situácii neprišlo.
Úrokové sadzby ešte chvíľu nízke
Finančné trhy tak počítajú s plánom amerického Fed-u zdvihnúť úrokové sadzby v roku 2018 celkovo 3-krát a vyrovnané sú aj s perspektívou postupného znižovania objemu už „vytlačených dolárov“ v rámci kvantitatívneho uvoľňovania. Inde vo svete sa k sprísňovaniu menových politík ešte nechystá – ECB ešte len začína znižovať tempo rastu tlačenia peňazí a k sadzbám sa ani budúci rok nedostane. Prvé zvýšenie úrokových sadzieb v Eurozóne čakáme až v polovici roku 2019. Faktom však je, že ďalší pohyb oficiálnych úrokových sadzieb bude nahor a zníži sa aj objem čistých nákupov cenných papierov zo strán centrálnych bánk a preto výnosy a od nich odvodené dlhodobejšie úrokové sadzby budúci rok mierne stúpnu.
