Index dôvery medzi finančnými riaditeľmi v strednej Európe medziročne poklesol z 23 % na 16 %.
- Prevažná časť finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy predpokladá, že počet zamestnancov v ich spoločnostiach sa nezmení alebo dokonca vzrastie
- Slováci zvýšili averziu voči riziku vo finančných rozhodnutiach
Viac ako polovica (57 %) opýtaných finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy považuje narastajúce náklady za hlavný rizikový faktor ich podnikania. Za najproblematickejšie označili náklady spojené s pracovnou silou, dopravou a produkciou. Vyplýva to z prieskumu názorov finančných riaditeľov v strednej Európe, ktorú spoločnosť Deloitte pripravuje pravidelne už desať rokov. Názory poskytlo 674 finančných riaditeľov zo 17 krajín strednej Európy.
Slovensko pritom zaznamenalo spomedzi všetkých 17 krajín najvyšší pokles pozitívnych odpovedí na otázku, či považujú súčasnosť za obdobie vhodné pre podstúpenie vyššieho rizika vo finančných rozhodnutiach. Kým pred rokom pozitívne odpovedalo 40 % opýtaných finančných riaditeľov zo Slovenska, v novom prieskume ich podiel klesol na 22 %. V tejto oblasti sú pesimistickí aj Poliaci a Rumuni, pozitívnejší náhľad na riziko majú naopak v Maďarsku a Bulharsku.
Slovenskí finanční riaditelia sú pesimistickejší aj pri výhľade očakávaných príjmov spoločnosti v období najbližších 12 mesiacov. Iba 52% slovenských finančných riaditeľov očakáva ich zvýšenie, kým priemer za sledované krajiny dosiahol 66%.
„Výsledky za Slovensko ovplyvnilo predovšetkým to, že väčšina opýtaných finančných riaditeľov bola zo sektoru automotive a priemyslu. Tieto spoločnosti sú pri plánovaní rozpočtov opatrnejšie, pričom niektoré z nich predpokladajú možný pokles produkcie až do úrovne 10 %. Ukazovatele týkajúce sa ekonomickej neistoty, očakávaných ziskov a ochoty podstupovať riziko sú menej priaznivé ako hodnoty zo zvyšku strednej Európy. Odzrkadľujú sa tak najmä očakávania stagnácie v sektore automotive,“ vysvetľuje Wolda Kidan Grant, partner spoločnosti Deloitte.
Mierny pokles optimizmu
Finanční riaditelia v strednej Európe vnímajú finančné vyhliadky svojich firiem ako lepšie, alebo rovnaké, ako pred šiestimi mesiacmi. Väčšina z nich pritom očakáva, že prevádzkové marže sa zvýšia alebo zostanú rovnaké (38% pre obe možnosti). V porovnaní s rokom 2018 to však predstavuje pokles o 4%.
Minuloročná zvýšená miera optimizmu tak mierne opadla a vysoké hodnoty zaznamenané v roku 2018 nepretrvali. Negatívne zmeny v niekoľkých kľúčových oblastiach naznačujú, že obavy spoločností pomaly stúpajú.
„Tohtoročné vyhliadky pre podnikanie a ekonomiku v strednej Európe sú podobné ako v roku 2018, až na mierny pokles optimizmu. Dôsledkom bol medziročný pokles indexu dôvery medzi finančnými riaditeľmi z 23 % na 16 %. Hoci názory zostávajú vo všeobecnosti pozitívne, objavujú sa prvé náznaky zmeny v zmýšľaní,“ povedal Grant.
Chýbajú pracovníci s technickými vedomosťami
Prevažná časť finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy predpokladá, že počet zamestnancov v ich spoločnostiach sa nezmení (45 %) alebo dokonca vzrastie (37 %).
„Pri hľadaní tých správnych ľudí je pre spoločnosti najnáročnejšie nájsť pracovníkov s technickými vedomosťami a pracovnými skúsenosťami. Hlavnými krokmi na vyriešenie otázky nedostatku zručností tak budú zvyšovanie platov a školenia zamestnancov,“ predpokladá Martin Kubiš zo spoločnosti Deloitte.
Z dlhodobého pohľadu však na zamestnanosť môže mať vplyv zavedenie nástrojov umelej inteligencie do firiem. Aj keď finanční riaditelia veria, že v nasledujúcich troch rokoch uvidíme iba malé dôsledky a technológie so zamestnancami budú vzájomne spolupracovať, v horizonte desiatich rokov už bude značné množstvo pracovných miest na finančnom oddelení nahradených práve technológiami.
Napriek tomu, že umelá inteligencia (UI) dosiahla v poslednom čase významné postavenie, výsledky prieskumu ukazujú, že spoločnosti strednej Európy nevyužívajú jej potenciál. Až 77% spoločností v regióne stále nepoužíva žiadne kognitívne nástroje a 64% finančných riaditeľov priznáva, že finančné oddelenia v ich organizácii je len málo alebo nie je vôbec pripravené na implementáciu riešení UI.
„Približne polovica respondentov vidí najväčšie výhody robotiky a riešení UI vo zvýšenej rýchlosti, efektívnosti a znižovaní nákladov. Čo sa týka nahradenia ľudí umelou inteligenciou a inými kognitívnymi nástrojmi, dlhodobé vyhliadky pre pracovné príležitosti nie sú ružové,“ uzavrel Kubiš.
