Nová štúdia kyberbezpečnostnej spoločnosti Kaspersky odhaľuje rozdiely v Európe ohľadom vnímania spoločnej budúcnosti s „technologicky“ vylepšenými ľuďmi – v ich rodine, na pracovisku, dokonca aj v osobnom živote. Zo štúdie tiež vyplynulo, že nedostatok porozumenia týkajúceho sa vylepšovania schopností človeka prostredníctvom technológií (tzv. human augmentation), môže brzdiť budúci vývoj.
Takmer polovica (46,5 %) Európanov je presvedčená, že ľudia by mali mať slobodnú možnosť voľby vylepšiť si vlastné telo prostredníctvom technológie, avšak mnohí majú obavy z dlhodobého spoločenského vplyvu týchto technológií. Vyplýva to z novej celoeurópskej štúdie spoločnosti Kaspersky.
Vo všeobecnosti rozlišujeme 2 typy vylepšení schopností človeka s využitím technológií – zo zdravotných dôvodov, napríklad použitie bionickej končatiny alebo z vlastného rozhodnutia, napríklad vložením čipov vysokofrekvenčnej identifikácie (RFID).
Do štúdie spoločnosti Kaspersky bolo zapojených 6 500 respondentov zo siedmych európskych krajín. Jedným zo zistení štúdie bolo, že iba 12 % Európanov by bolo proti práci s „technologicky“ vylepšenou osobou, a to z dôvodu neférovej výhody. Takmer dvaja z piatich (39 %) Európanov však vyjadrilo obavy, že vylepšenie človeka prostredníctvom technológií by mohlo viesť buď k budúcej sociálnej nerovnosti alebo konfliktu. Celkovo je však takmer polovica (49 %) Európanov „nadšená“ či „optimistická“ pri pohľade na budúcnosť spoločnosti, ktorá zahŕňa ľudí s technologickými vylepšeniami aj bez nich.
Podľa štúdie viac ako polovica (51 %) Európanov hovorí, že už niekoho s takýmto vylepšením stretla. Pokiaľ ide o osobný život, takmer polovica (45 %) Európanov by nemala problém ísť na schôdzku s niekým, kto takéto vylepšenia má, a 5,5 % Európanov uviedlo, že už s takto vylepšenou osobou randilo.
Viac ako tretina uvádza, že „vždy akceptovali“ takto vylepšených ľudí a 17 % hovorí, že ich dnes akceptujú vo väčšej miere ako pred desiatimi rokmi. Polovica Európanov – mužov (50 %) tvrdí, že sú buď „nadšení“ alebo „optimistickí“ pri pohľade na budúcnosť, v ktorej žijú ľudia s takýmito vylepšeniami aj bez nich, v porovnaní so 40 % Európaniek.
Ak by člen rodiny vyžadoval aplikáciu augmentačnej technológie zo zdravotných dôvodov, ľudia by sa cítili komfortnejšie, ak by mal člen rodiny bionickú ruku (38 %) alebo nohu (37 %), pričom najvyššiu akceptáciu prejavili ľudia v Spojenom kráľovstve. Pokiaľ ide o dobrovoľné vylepšenie, čiže z vlastného rozhodnutia, respondenti v Portugalsku (56 %) a Španielsku (51 %) sa zas najviac prikláňajú k názoru, že ľudia sú pánmi svojho tela a preto je na ich rozhodnutí, ako naložia so svojím telom. Najmenej s týmto výrokom súhlasia vo Veľkej Británii (36 %). Takmer traja z desiatich (29,5 %) Európanov by podporilo člena rodiny, ktorý by sa rozhodol pre technologické vylepšenie svojho tela, bez ohľadu na ich výber, pričom najväčšiu podporu prejavili Portugalci (46 %) a najmenej Francúzi (19 %).
Iba 16,5 % Európanov považuje technologické vylepšenie človeka na základe vlastného rozhodnutia za „čudné“ (v rozmedzí od iba 8 % v Portugalsku po 30 % vo Veľkej Británii), zatiaľ čo takmer štvrtina (24 %) to považuje za „odvážne“. Len niečo vyše štvrtiny Európanov (27 %) si myslí, že ľudia s technologickými vylepšeniami by mali mať špeciálne zastúpenie na vládnej úrovni, v porovnaní so 41 %, ktorí sú proti tejto myšlienke.
Výsledky štúdie boli prezentované v rámci online diskusie spoločnosti Kaspersky s poprednými odborníkmi na oblasť augmentácie, ktorá sa konala 17. marca v rámci podujatia Kaspersky NEXT 2021 a nadväzuje na minuloročnú správu spoločnosti Kaspersky Future of Human Augmentation 2020.
„Aj keď v Európe nájdeme širokú podporu a záujem o vylepšovanie človeka prostredníctvom technológie, existujú pochopiteľné obavy ohľadom dôsledkov týchto vylepšení na spoločnosť. Vlády, lídri v odvetví, ako aj technologicky vylepšení ľudia by mali spoločne formovať budúcnosť tejto technológie. Chceme zabezpečiť, aby sa toto vzrušujúce odvetvie vyvíjalo spôsobom, ktorý je regulovaný a bezpečný pre všetkých,“ uviedol Marco Preuss, riaditeľ globálneho výskumného a analytického tímu (GReAT) spoločnosti Kaspersky.
„Technológia vylepšujúca schopnosti človeka by sa nemala považovať za exkluzívne riešenie pre pár vyvolených jedincov. Musí byť cenovo dostupná a prístupná všetkým – každý by mal mať možnosť využívať výhody augmentácie,“ dodal Hannes Sapiens Sjöblad, výkonný riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti DSruptive Subdermals.
