Z pohľadu využívania obnoviteľných zdrojov energie patrí Česká republika aj Slovensko na chvost Európskej únie.
V súlade so schválenými klimatickými plánmi by sa však mal podiel takzvaných zelených zdrojov na celkovej spotrebe energie v oboch krajinách postupne zvyšovať. Výraznejšie zapojenie obnoviteľných zdrojov je však podmienené patričnou modernizáciou distribučných sústav. V tomto smere sa Česko a Slovensko môžu pochváliť hneď niekoľkými významnými projektmi.
Obnoviteľné zdroje energie pokrývali podľa Eurostatu v roku 2020 českú spotrebu elektriny z iba 15 percent. V rámci krajín únie na tom bolo horšie iba Luxembursko, Maďarsko, Cyprus a Malta. Slovensko dosiahlo v rovnakom období o 8 percent lepší výsledok. Aj tak sa však v tomto smere radilo v rámci štátov dvadsaťsedmičky k podpriemeru.
Príčiny umiestnenia Česka v rámci krajín Európskej únie súvisia tak s historickou orientáciou na fosílne zdroje, ako aj so zdržanlivosťou v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov z minulých rokov. „Nepovedal by som, že Česká republika v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie priam zaspala. Presnejšie povedané, od začiatku jej chýbala stratégia na ich presadzovanie. Chýbajúcu koncepciu nahradil celý rad zle nastavených a zmysel nemajúcich ad hoc riešení,“ uvádza profesor Stanislav Mišák, riaditeľ Centra energetických a environmentálnych technológií VŠB-TUO.
Najviac „zelenej“ energie sa počas minulého roka podľa dát Fraunhoferovho inštitútu pre solárne energetické systémy ISE v Česku vyrobilo spaľovaním biomasy. S malým odstupom nasledovali vodné a fotovoltické elektrárne. Naopak s pomocou vetra sa už tradične vyprodukovalo iba zanedbateľné množstvo elektriny. Na Slovensku potom z pohľadu obnoviteľných zdrojov jednoznačne vládne hydroenergetika, ktorá generuje viac ako 63 percent objemu „čistej“ elektriny v krajine. Celkovo v minulom roku Slovensko vyrobilo pomocou obnoviteľných zdrojov 6 TWh energie. Česká republika zvládla za rovnaké obdobie vygenerovať 9,9 TWh.
Prichádza druhý boom fotovoltiky
V súlade s nariadeniami únie, ktorá majú za cieľ znížiť počet vyprodukovaných emisií v členských krajinách a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, sa Česko aj Slovensko zaviazali postupne zvyšovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Významnú úlohu má v tomto smere hrať rozvoj fotovoltických elektrární. Tie sa v minulom roku podieľali na energetickom mixe v Česku z 2,7 percenta (2,1 TWh), na Slovensku potom z 1,7 percenta (0,5 TWh). Podľa analýzy EGÚ môže v Českej republike slnečná energia pri maximálnom využití potenciálu pokryť až 27 percent ročnej spotreby elektriny v krajine.
Počet inštalovaných fotovoltických elektrární sa v minulom roku v Česku oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o takmer 21 percent. Záujem prejavujú tak domácnosti, ako aj súkromné spoločnosti. „V Česku doháňame v súčasnosti vlak, ktorý nám skoro ušiel. Teraz zažívame boom strešných elektrární, ale trh na ne nie je pripravený. Chýbajú firmy a ľudské zdroje. Pozitívne vnímame, že sa o fotovoltiku začínajú zaujímať aj veľké spoločnosti, ktoré budú ťažiť napríklad z inštalácie nových pozemných elektrární,“ popisuje Jan Krčmář, výkonný riaditeľ Solárnej asociácie.
Mimo fotovoltiky v rámci krajín únie výrazne zrýchľuje aj výstavba veterných elektrární. Česko ani Slovensko však k tomuto trendu neprispievajú. V tuzemsku v posledných rokoch takmer žiadne veterníky nepribudli. Celkovo sa tento obnoviteľný zdroj v minulom roku podieľal na našom energetickom mixe necelým jedným percentom. Česká republika má pritom veterný potenciál porovnateľný s Rakúskom či južným Nemeckom a podľa štúdie Akadémie vied by elektrina z vetra mohla v budúcnosti pokryť až tretinu našej spotreby. Slovensko je na tom z pohľadu veternej energetiky ešte horšie. Aktuálne je v krajine v prevádzke iba päť turbín. Do roku 2030 by ich však malo 100 až 150 pribudnúť.
Inteligentné siete umožnia efektívne zapojenie obnoviteľných zdrojov
Obnoviteľné zdroje energie ponúkajú šetrný prístup k získavaniu elektriny bez produkcie škodlivých znečisťujúcich látok. Ich slabinou je však čiastočná nestabilita výroby závislá z veľkej časti od počasia. Zvyšovanie ich podielu v neprospech menej čistých zdrojov sa tak nezaobíde bez modernizácie existujúcej infraštruktúry.
„Aby bola elektrická sústava schopná aj napriek premenlivej výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov efektívne riadiť a optimalizovať distribúciu energie, musí disponovať inteligentnými komunikačnými prvkami. Tie umožňujú okrem silovej elektriny šíriť aj dátovú komunikáciu, ktorá uľahčuje monitoring, ovládanie a aktívne riadenie spotreby energie. Pre tieto digitalizované siete sa vžilo označenie Smart Grids,“ popisuje Miroslav Kopt, vedúci útvaru strategických projektov EG.D.
Rozvoj inteligentných sietí umožní nielen efektívne zapojení obnoviteľných zdrojov energie, ale je predpokladom aj pre budúci rozvoj elektromobility, konceptu Smart Cities, inteligentných domácností či komunitného zdieľania elektrickej energie. Smart Grids sú takisto kľúčové pre majiteľov malých zdrojov elektrickej energie, napríklad strešných fotovoltík. Vďaka nim totiž môžu aktívne nakladať s prípadnými prebytkami elektriny a predávať ich ďalej do siete. Významným benefitom, ktorý inteligentné siete prinášajú, je aj zvýšenie celkovej stability a spoľahlivosti distribučnej sústavy.
Svetovým lídrom v budovaní Smart Grids je dlhodobo Severná Amerika. V posledných rokoch ju však podľa štúdie Smart Grids Index v rýchlosti rozvoja predstihla Európa. Jednou z prvých iniciatív, ktorá v tomto smere vzniká v rámci Česka a Slovenska, je cezhraničný projekt ACON (Again COnnected Network). „Prostredníctvom inteligentných distribučných sústav spojí ACON distribučné územie EG.D a Západoslovenskej distribučnej (ZSD). Projekt sa realizuje s podporou Európskej únie, ktorá sa takisto významnou mierou podieľa na jeho financovaní,“ uzatvára Stanislava Sádovská, projektový manažér ZSD pre implementáciu projektu ACON.
Podobne významná je potom aj ďalšia dvojica cezhraničných projektov, ktorá vzniká v českej alebo slovenskej kooperácii. Ide o projekty Danube InGrid v regióne západného Slovenska a severozápadného Maďarska a ďalej tiež projekt Gabreta Smart Grids. Na ňom pracuje EG.D spoločne s nemeckým Bayernwerkom. Inteligentné distribučné sústavy nadviažu na tie budované v rámci projektov ACON a vznikne tak v rámci Európy absolútne unikátna sieť.
Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou ACON.
