Nedeľník touchIT vážne i nevážne. Odľahčené IT témy na tisíc spôsobov.
Plánujete niečo kupovať a nie ste si istý či je daný výrobok kvalitný? Nič nie je jednoduchšie. Stačí len otvoriť internetový vyhľadávač a nájsť si používateľské recenzie. Hneď vám bude jasné, že výrobok je kvalitný a všetci ho odporúčajú. Alebo že by nie?
No len si to predstavte. Sedíte doma na záchode a v hlave sa vám rodí úžasný podnikateľský plán. Založím si e-shop! Vytvoriť stránku nie je nič zložité, výrobky sa dajú nakúpiť všelikde a ja môžem byť len sprostredkovateľ a peniaze sa budú sypať.
Že mi nikto nebude príliš veriť, že som kvalitný obchod? No tak si skrátka napíšem recenzie, podpíšem sa iným menom, pridám k nim fotku čo sa zobrazí vo vyhľadávači po zadaní „fotky mužov a žien zadarmo“ a je to. A vlastne čo by som sa s tým vôbec písal. Nechám to rovno generovať automaticky a bude hotovo.
Nejako takto si to zmyslel autor portálu Internetovyporadce.cz, ktorý vlastne sám ani nič nepredáva, pretože jeho linky vedú na iné regulárne e-shopy, u ktorých sa zrejme snaží vyžobrať poplatok za privedenie zákazníkov.
Celý web pôsobí skutočne ako centrum zábavy, pretože na recenziách vygenerovaných úbohým algoritmom sa veľmi dobre zasmejete.
Do smiechu to prestane byť v momente keď si uvedomíte, že niekto sa s webom nepáral len tak pre nič za nič. Nie je ťažké si predstaviť situáciu, že sa na túto stránku dostanú ľudia cez vyhľadávač, následne kliknú na produkt, ktorí ich prenesie do skutočného e-shopu a tovar si zakúpia. Prispejú tak na účet daného humoristu tým, že na jeho konte pristane odmena za privedenie zákazníka.
Len ťažko sa dá očakávať, že daný web generuje viac než hŕstku eur, avšak ak prispejete podvodníkovi hoc i len na pár pív, už to je vec nesmierne smutná.
Nemyslite si však, že takéto excesy sú doménou len nejakých obskúrnych stránok z kútov internetu, na ktorých sa nejaký špekulant pokúša oklamať ľudí svojou armádou robotov.
Na českej stránke výrobcu relatívne luxusnejších dámskych erotických pomôcok Loveo je umiestnených niekoľko používateľských recenzií, ktoré žiaľ smrdia neskúseným copywriterom na sto honov.
„Elegantní, stylový a lehounký… Myslím si, že má potenciál stát se malou revolucí na trhu s designovými vibrátory.“
„Jsem svobodná mladá žena, která nemá dvakrát akční život, jestli chápete co myslím. Chci říct, teď už akční je. A je to super.“
Volajte ma skeptikom, ale takto bežní zákazníci produkty skrátka nehodnotia. Teda aspoň nie v našom vesmíre. Ale samozrejme sa môžem sa mýliť a dané ženy sa naozaj podujali recenzovať vibrátor so svojou fotografiou a vetou, ktorá pôsobí ako zhmotnený sen marketingového „špecialistu“ s práve vypadnutým mozgom z hlavy.
Toto je jedna z recenzií, v ktorej si 24-ročná Zuzana z Brna nevie produkt vynachváliť.
To, že ide skutočne o ňu je pomerne ťažko uveriteľné, pretože ak použijete identifikačný algoritmus Googlu na hľadanie kópii daného obrázku, nájdete ho po celom internete.
Že by šlo o Helenu Wataya z Brazílie? Alebo že by o Ankit Jaiswal z Indie? Alebo snáď o Renata Andriani Baroni či Wellington Ferreira Silva?
Nech je to ktokoľvek, LinkedIn je ich plný. Zrejme ide o potomkov klonovanej ovce Doly, i keď v tomto prípade omnoho viac atraktívnejších.
Najsmutnejšie na tom je, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie je daná osoba ani jednou z týchto dám a o zneužití svojej tváre vo falošných LinkedIn profiloch a recenziách ani netuší.
Vie pani Giovanna z Brazílie, že v Českej republike propaguje vibrátory?
Táto problematika rozhodne nekončí len u produktov. Písať falošné recenzie na služby v podobe hotelov či reštaurácii je nemenej lákavé, pretože je nesporným faktom, že pozitívne alebo negatívne používateľské recenzie výrazne ovplyvňujú komerčnú úspešnosť jednotlivých podnikov (pre záujemcov 40 stranová akademická štúdia z Harvardu).
Stránky z používateľskými recenziami zažili v poslednom desaťročí obrovský boom a tie najúspešnejšie, akými sú TripAdvisor alebo Yelp, obsahujú desiatky miliónov recenzií.
Pre majiteľov nejakej malej reštaurácie, ktorá má na takýchto službách len pár hodnotení, je efekt negatívnej recenzie často devastujúci a môže odlákať obrovské množstvo zákazníkov. Mnohí sa pri tom následne uchýlia k podvodu a pokúsia sa reputáciu vylepšiť falošnou recenziou.
V minulom roku publikovali Michael Luca (Harvardova univerzita) a Georgios Zervas (Bostonská univerzita) zaujímavú analýzu recenzií na službe Yelp. Odhalili v nej, že čím horšie je hodnotenie podnikov od používateľov, tým viac stúpa pravdepodobnosť toho, že majiteľ sa uchýli k podvodu a napíše si pozitívne recenzie sám (prípadne si na to niekoho objedná).
Hóóódnotenia, päť hviezdičkové hodnotenia na predaj. Kúúúúpujte.
Pravdepodobnosť stúpa najmä vtedy, ak má recenzií len pár a z ničoho nič pribudne negatívna. To majiteľa obvykle vyburcuje, pretože má ihneď pocit, že posledná negatívna recenzia mu veľmi škodí.
Majitelia jednej reštaurácie sú takisto k podvodu náchylnejší, ako majitelia veľkých reštauračných reťazcov, čo sa však dá očakávať, pretože „samotár“ má na danom podniku založené priamo svoje vlastné živobytie a akýkoľvek pokles okamžite pocíti jeho peňaženka.
Tu sa možno uchýlite k názoru, že majitelia podnikov by sa mali spamätať, prestať klamať a radšej sa zaoberať zlepšením svojich služieb. Nie je to však také jednoduché.
V podrobnej štúdii Lucu a Zervasa sa takisto ukázalo, že ako náhle je v nejakej oblasti veľká konkurencia nejakých podnikov, napríklad reštaurácií, okamžite narastá pravdepodobnosť toho, že jednotlivé podniky dostanú veľmi negatívne falošné recenzie napísané konkurenciou.
Také niečo musí byť pre majiteľa dobrého podniku skutočne frustrujúce. Predstavte si, že robíte všetko pre dobro svojich zákazníkov, idete sa upracovať k smrti aby všetci boli spokojní a keď sa vám to podarí, tak to vaša konkurencia neznesie a napíše na Yelp alebo TripAdvisor negatívne recenzie napríklad o zlom jedle alebo obsluhe.
V takomto okamihu sa skoro až nedá zazlievať to, ak sa chudák inak čestný vlastník uchýli k vlastným veľmi pozitívnym recenziám, v snahe skóre negatívnych falošných recenzií vyrovnať.
Niektoré podniky takéto praktiky (falošné pozitívne recenzie pre seba, negatívne pre konkurenciu) rozbiehajú skutočne vo veľkom a najímajú si na to stádo lacnej pracovnej sily. Cena falošnej recenzie môže byť často len pár desiatok centov, čo je nepochybme dobrý „kauf“.
Za peniaze ti napíšem chválu akú len chceš
Najväčším nebezpečenstvom falošných recenzií je to, že mnohí ľudia majú pocit, že musia byť len neuveriteľne okaté, podobne ako automaticky generované recenzie zo stránky Internetovyporadce.cz.
Tak tomu však nie je. Predstavte si, že si kúpite napríklad televízor Alfa a ste s ním veľmi spokojný. Na cenovom zrovnávači Heuréka následne napíšete pozitívnu recenziu. Čo ak by za vami vtedy niekto prišiel a tesne pred odoslaním vám povedal, že sa mu daná chvála páči a ponúkol by vám, že vám zaplatí za to, ak toto dobré hodnotenie napíšte na televízor Beta.
Dokázal by niekto rozlíšiť, že vaša recenzia je falošná? Veď sekundu pred tým bola pravá?
Na webe ako je Fiverr nájdete mnoho ľudí, ktorí vám za pár drobných napíšu čokoľvek
Takúto ľudskú armádu recenzentov si pri tom najíma množstvo pochybných podnikov. Občas môžete zbadať podvod tým, že daný platený recenzent hodnotí množstvo produktov veľmi podobne a tým sa prezradí, avšak takéto odhalenie nie je vždy možné a tých dobrých skrátka nespoznáte.
Pri akomkoľvek používateľskom hodnotení skrátka musíte počítať s tým, že existuje často nemalá šanca na to, že ide o falošnú informáciu (pozitívne hodnotenie od majiteľa, negatívne od konkurencie).
Ovplyvňovať názory ľudí nemusíte len v používateľských recenziách. Na takéto praktiky môžete naraziť aj v diskusiách pod článkami či skrátka na diskusných fórach. Na zasmiatie je napríklad príhoda z roku 2010, kedy sa prevalilo takéto jednanie u zamestnancov českej banky Raiffeisen.
Tí sa strápnili v diskusii pod článkom na populárnom servery o financiách Mešec.cz. Článok bol kritický k novému sadzobníku a mnoho ľudí v diskusii vyjadrilo k banke negatívne postoje. Banky sa však zastala Lucia Jemná, ktorá naopak s ňou mala len dobré skúsenosti.
Pani si však nevšimla, že diskusný systém serveru Mešec zverejňuje časť IP adresy odosielateľa a pokiaľ je jej rozsah známy, preloží ju na doménu.
Nad príspevkom tak svieti doména ebanka.cz, ktorá patrí do rozsahu IP adries vlastnených bankou Raiffeisen. Pani Lucie tak bola zrejme zamestnancom banky, ktorý príspevok napísal z počítača v jej sieti.
Daného nechceného odhalenia si okamžite všimli ostatní diskutéri a začali si z Lucie uťahovať. Znenazdajky prichádza na pomoc Charles, ktorý má vo všetkom jasno.
Žiaľ, jeho príspevok pochádzal z rovnakého IP rozsahu banky.
Podobné jednanie nie je dnes ničím nezvyčajné a treba s ním vždy počítať. Nielen pri takejto snahe obhájiť sa pod dojmom, že ste nezávislý zákazník, ale aj pri tom rovno spustiť smerom na seba nejakú chválu.
Sila webu je obrovská a ak sa vám podarí spustiť lavínu dobrých ohlasov a vyvolať falošný dojem o tom, že je niečo populárne, kvalitné a verejnosťou dobre hodnotené, dokáže to priniesť obrovský finančný zisk.
Mnoho firiem umelé spustenie takejto lavíny nesmierne láka a dokážu si za týmto účelom najať marketingové firmy alebo armádu lacnej pracovnej sily, ktorá bude predstierať nadšenie z nejakého produktu.
Tieto čierne marketingové praktiky sa nazývajú slovom Astroturfing, pričom ide o obrovský problém, ktorý sa bude v budúcnosti stávať čoraz horším. Pokiaľ sa o tejto problematike chcete dozvedieť viac, tentoraz už trošku z vážnejšej stránky, ďalšie informácie nájdete v našom podrobnom článku.
