Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo označujeme malú textovú správu ukladanú prehliadačom cookie, prečo sa poštový spam volá spam a prečo chybu v programe opravuje patch? Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Do slovenčiny sa vpriadlo v súvislosti s rozšírením počítačov obrovské množstvo anglických slov. Aj keď je ich možné preložiť, obvykle to nerobíme, pretože to znie skutočne čudne. Softvérovému bugu hovoríme bug a nie chrobák a rootkit takisto neoznačujeme ako koreňová súprava či korenička, i keď by to bolo možno aj celkom zábavné. Tieto slová pritom neboli vybraté náhodne a v angličtine sa za nimi skrýva skutočný dôvod. Pre bežných ľudí však nezriedkavo zostáva skrytý.

Mnoho používateľov si napríklad myslí, že slovo bootovanie a boot má čisto počítačový pôvod a vyjadruje jednoducho zavádzanie alebo načítavanie systému. Vedeli ste však, že v skutočnosti súvisí s topánkami?

Bootovanie počítača za topánky

Máte turistické alebo iné topánky, ktoré majú nad pätou slučky, za ktoré sa dajú zavesiť? Obujte sa do nich, chyťte slučky pevne do prstov a zdvihnite sa do vzduchu. Tento fyzikálne nevykonateľný akt sa v angličtine označuje ako „pulling yourself up by your bootstraps“ a je vlastne tým istým, ako keď sa človek zapadnutý v močiari oslobodí voľnou rukou vytiahnutím sa za vlastný golier.

Toto porekadlo sa používa ako príklad nemožnej úlohy už od 19. storočia a je jadrom súčasných „počítačovo znejúcich“ výrazov ako bootovanie, reboot, bootovací sektor disku, bootovací manažér a podobne.

V rámci slova bootstrapping, skrátene booting, sa v rámci počítačov naráža na to, že potom ako stlačíme tlačidlo pre zapnutie, počítač sa má nejako sám spustiť a uviesť do prevádzky. Ak chceme spustiť softvér, napr. nejaký program, prikážeme to operačnému systému. Operačný systém je ale tiež len softvér a ten potrebuje na spustenie takisto softvérový príkaz.

Na oko sa tak dostávame k nesplniteľnému úkonu, že na každé spustenie softvéru potrebujeme, aby už nejaký softvér na počítači fungoval. Jediným východiskom teda je, že ten prvý musí spustiť sám seba v čase, keď ešte nie je spustený. Má sa teda zdvihnúť ťahaním za vlastný golier, respektíve „pull itself up by its bootstraps“.

Odvážny mladý muž sa pokúša bootovať s pomocou dvojice vedier.

V ranných dobách prvých počítačov sa používali rôzne „ručné“ metódy nahrania nejakého maličkého programčeku do pamäte, ktorý reťazec spustil, pričom neskôr s nástupom ROM sa problém vyriešil permanentným spúšťacím programom. Jednoducho povedané, do ROM, teda pamäte určenej len na čítanie, sa na trvalo umiestni spustený program, ktorý po obnovení elektrického napájania „obživne“ a spustí sekvenciu ďalších úloh, vrátane načítavania operačného systému do operačnej pamäte.

Pre takýto softvér umiestnený v ROM sa používa aj názov firmvér, pričom na počítačoch konceptu IBM, z ktorého vychádzajú dnešné desktopy a vlastne aj notebooky, ide o BIOS. Tento základný vstupno-výstupný systém má niekoľko úloh, medzi ktoré patrí aj spustenie bootovacieho manažéra, ktorý spustí operačný systém.

Studený štart alebo reštart smartfónov a tabletov funguje veľmi podobne. Tento prvotný program sa ale nenazýva BIOS, ale na Androide obvykle Bootloader. Prostriedky týchto zariadení boli vždy oproti väčším strojom limitované a BIOS a bootovací manažér je tak viac menej integrovaný do jediného programu v podobe Bootloadera.

Čakáme na patch, nové náplasti aj záplaty

Ak nejaký program obsahuje chybu, či už z hľadiska bezpečnosti alebo funkčnosti, obvykle zrejme čakáte na to, kým jeho tvorca konečne vydá záplatu, ktorá všetko napraví. Slovenské slovo záplata však začatie používania slova patch v angličtine presne nevystihuje.

Vhodnejším prekladom s nestrateným významom by bola náplasť. Práve tá totiž bola používaná na ozajstnú fyzickú opravu prvých programov.

Ranné počítače nemali programy umiestené na SSD, pevných diskoch a ani disketách, ale na diernych štítkoch. Ako programy rástli na komplexnosti, malé štítky boli nahradené pásikom papieru, zmotávaným do rolky. Tak ako na starých hracích skrinkách rotujúci hrboľatý valček drkoce na hracie klávesy, tak rozlične umiestnené dierky na papieri inštruovali počítač, čo má robiť.

Zapatchovaná dierna páska s programom počítača Mark I

No a čo si počneme, ak bola nejaké dierka na zlom mieste a program nefungoval tak ako mal? Dierky sa spravili tam kde boli treba a tie pôvodné zlé sa prelepili náplasťou. Patchovanie programu malo teda doslova podobu prelepovania náplasťami, ako keby šlo o nejaké zranenia.

S postupným prechodom na magnetické a iné úložiská sa dáta začali reprezentovať digitálne a fyzické náplasti či záplaty z analógovej éry prestali existovať. Slovo však tieto druhy opráv reprezentuje naďalej.

Bugy a chytanie chrobákov v útrobách počítača

Anglické slovo bug v základe vyjadruje malý hmyz, ako napríklad plošticu, moľu či skrátka chrobáka, ktorého väčšina ľudí nemá rada vo svojej tesnej blízkosti. V súvislosti s hardvérom a softvérom sa tento výraz používa na vyjadrenie malej chyby, ktorá spôsobuje menšie či väčšie problémy pri fungovaní počítača a programov.

Tento termín sa v rámci chyby strojov nezačal používať po prvý krát v súvislosti s počítačmi a v skutočnosti je omnoho starší. Je možné naň naraziť napríklad v liste Thomasa Edisona z roku 1878, ktorý „bug“ popisuje v súvislosti s malými chybami, ktoré sa objavujú pri prototypoch strojov. Takéto bugy treba podľa Edisona veľmi zdĺhavo riešiť a vychytávať, než môže ísť stroj do komerčného predaja.

Robert Hawkins debugguje počítač Mark I

V základe je teda technický bug malou otravnou vecou, podobne ako hmyz, pričom v oboch prípadoch je likvidácia takýchto záškodníkov veľmi namáhavá.

V rámci počítačov tento termín spopulárnel a bol adoptovaný vo veľkej miere už pri prvých počítačoch, pričom k tomu prispelo to, že tieto malé technické chyby dokonca spôsoboval aj samotný hmyz, čím vlastne prirovnanie splynulo s originálom.

Populárnym sa termín stal po roku 1945 v súvislosti so superpočítačom Mark II, čo bol elektromechanický počítač, ktorý prevádzkovalo Americké námorníctvo od roku 1947. Tieto počítače stavala spoločnosť IBM v spolupráci s Harvardovou univerzitou a zatiaľ čo IBM tieto stroje nazývalo ASCC, teda automatická sekvenčne kontrolovaná kalkulačka (Automatic Sequence Controlled Calculator), ľudia z Harvardu im dávali meno Mark.

Grace Hopperová za svojim pracovným stolom v roku 1947

Jedným z nadaných ľudí, ktorý sa na stavbe počítača v roku 1945 podieľal, bola americká informatička a zároveň admirálka Grace Hopperová. V múzeu americkej histórie vo Washingtone dnes možno nájsť technický záznam opráv z 9. septembra 1945, kde na 92. strane Hopperová popisuje opravu nepríjemného bugu, ktorého príčinou bolo zle fungujúce relé (súčiastka pozostávajúca zo spínača a cievky).

Hoperová pri tom napísala, že ide o prípad prvého skutočného bugu, ktorý našla, pričom na stránku so záznamom prilepila lepiacou páskou mŕtvu moľu nájdenú v relé.

Bug nájdený v relé

Grace Hopperová bola jednou z hlavných programátoriek počítačov Mark viacerých typov, pričom bola aj vynálezcom prvého kompilátora pre programovacie jazyky na svete. Keďže bola aj nadšená popularizátorka programovacích jazykov nezávislých na type počítača, jej postoje boli jedným z vplyvov, ktoré napokon viedli aj k vývoju prvého vysokoúrovňového programovacieho jazyka (COBOL).

Poctu Grace Happerrovej nájdeme vyjadrenú nielen v rámci histórie počítačov (superpočítač Cray XE6 Hopper bol pomenovaný práve po nej), ale aj v americkom námorníctve, kde jej meno dostal raketový torpédoborec USS Hopper.

Rootni mi ten smartfón, alebo ma povýš na roota

Anglické slovo root, teda koreň (stromu), má v súvislosti s počítačmi veľký význam. Bežným použitím je napríklad označenie root directory, teda koreňový priečinok, ktoré nám dáva najavo, že priečinok je v rámci nejakej schémy tým najvyšším a teda sa nenachádza už v iných podpriečinkoch. V rámci systému Windows ide teda a najvyššiu pozíciu v disku C.

Na operačných systémoch Linux, alebo iných systémoch podobných Unixu, je root menom administrátorského účtu, ktorý má prístup ku všetkým príkazom a súborom. Jeho sila je absolútna a neobmedzená a hlavným dôvodom zvolenia tohto mena bolo zrejme to, že takýto silný administrátorský účet bol v rámci linuxových a unixových systémov vždy jediný, ktorý mal oprávnenie manipulovať so súbormi priamo v koreňovom priečinku (root).

Z tohto zmyslu vzišlo aj označenie rootkit. Obvykle ide totiž o škodlivý softvér, ktorý dokáže na seba prevziať tieto najvyššie práva a vďaka integrácii priamo do operačného systému sa dokáže skrývať pred inými programami (napríklad antivírusom). To ho robí často kompletne neodstrániteľným bez zmazania kľúčových častí systému.

Slovo root sa používa aj s vo výraze „rootnuť smartfón“, na ktorý narazili zrejme všetci používatelia Androidu, ktorí sa niekedy snažili zistiť, prečo predinštalované aplikácie nemožno odinštalovať (dnes už ich je možné našťastie aspoň „zakázať“ či „zmraziť“).

Ak používate smartfón alebo tablet, prevádzkujete ho so základným používateľským účtom, ktorý má obmedzené práva. To bráni v tom, aby používateľ systém mohol poškodiť alebo s ním nejako nevhodne manipulovať.

Výraz rootnuť smartfón teda znamená skrátka to, že namiesto používateľského účtu preberáte najvyššie práva root účtu, ktorý má prístup ku všetkému a teda aj root priečinku Androidu. Nad zariadením teda máte plnú kontrolu a môžete z neho čokoľvek odobrať a vymazať.

Koláčiky v prehliadači

Zrejme viete, že webová stránka môže na vašom počítači uložiť maličký súbor s informáciami pre vašu alebo jej potrebu (napríklad informácie o tom, čo máte vložené v košíku e-shopu a košík sa vám nevymazal po odchode). Prečo sa ale pre tento maličký súbor používa názov cookie, teda v preklade koláčik?

Dôvod je dnes už značne nejasný a je dosť dobre možné, že sa stratil v histórii. Na jedno z najstarších použití v súvislosti s počítačmi je možné naraziť v zdrojovom kóde kompilátora jazyka C v 70. rokoch minulého storočia, kde je názov cookie použitý pre súhrn cieľov, akceptovateľných pre generovanie kódu.

Preklopenie do pozície v súvislosti s prehliadačom je nejasné. Medzi najlogickejšie vysvetlenie patrí naviazanosť na tzv. fortune cookie, teda koláčik šťastia, známy z čínskych reštaurácii. V ňom po rozlomení nájdete nejaký krátky povzbudivý text. Pripomína to teda malý dokument, v ktorom je umiestený text pre potreby webových stránok.

Alternatívnym vysvetlením je naviazanosť na nádobu s koláčikmi (cookie jar), ktorá je umiestnená niekde v kuchyni a deti aj dospelí si z nej koláčiky postupne vyberajú. Rôzny ľudia preferujú rôzne koláčiky a tie čo sa nezjedia, sa jedného dňa pokazia. Podobne expiruje aj nepoužívaný koláčik webu, na ktorý ste sa už dlho nevrátili. Výraz cookie jar je použitý aj v operačnom systéme TOS konzoly Atari z 80. rokov minulého storočia, pričom šlo o „nádobu“ v ktorej sa nachádzali systémové premenné.

Kto a kedy tento výraz použil s počítačmi po prvý raz sa ale zrejme už nedozvieme.

SPAM, SPAM, SPAM, SPAM, SPAM, SPAM, SPAM!  Úžasný SPAM!

Spam je v origináli označenie pre Luncheon meat, či hovorovo po slovensky „lanšmit“. Ide o konzervované mleté mäso, pripomínajúce tuhú paštétu, ktoré sa sprvu vyrábalo pre Britskú armádu a neskôr sa dostalo na pulty obchodov.

V súvislosti s IT sa slovom spam označuje nevyžiadaná správa, ktorá dorazí e-mailom alebo iným elektronicko-komunikačným kanálom. Obvykle má pritom reklamný charakter a z dôvodu obrovskej frekvencie sa tento výraz používa aj v súvislosti so „spamovaním“, teda posielaním nedôležitých oznámení vo veľkom tempe napríklad do internetovej diskusie.

Pôvod preneseného významu je zábavný skeč britskej komediálnej skupiny Monty Python, ktorý sa odohráva v reštaurácii, kde čašníčka vymenováva menu. Každé jedlo pri tom obsahuje spam. Keď sa jeden zo zákazníkov opýta, či majú nejaké jedlo bez spamu, čašníčka mu povie, že spam s vajcami a klobásou a spamom nemá v sebe príliš veľa spamu. Všetko následne pokračuje ešte do väčšej absurdity, až napokon skupina Vikingov v reštaurácii začne spievať „SPAM, SPAM, SPAM, SPAM, SPAM, SPAM, SPAM, SPAM, nádherný SPAM! Úžasný SPAM!”, prerušujúc tak všetku konverzáciu. Ostatní pritom na nich kričia, aby konečne zmĺkli.

Naviazanosť na všade prítomný spam v e-maily, ktorý celkom dominuje a medzi ktorým sú skutočné správy raritou, je pomerne výstižná. Toto označenie sa začalo výrazne používať na rôznych elektronických komunikačných kanáloch v súvislosti so zahlcovaním diskusie, pričom používatelia začali odpovedať pesničkou „SPAM, SPAM, SPAM“ odkazujúc tak na dobre známy skeč.

Slová bug, boot, root, patch, cookie a spam sú peknou ukážkou posunu jazyka a trvácnosti výrazov aj napriek tomu, že pôvodný význam sa týkal nejakej fyzickej naviazanosti. Niektorým iným som sa venoval už v minulosti, pričom napríklad výrazy ako položenie telefónu či vytáčanie čísla som rozoberal už v prvom Nedeľníku. Slová tohto typu tu s nami budú skrátka ešte veľmi dlho.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.

Značky: