V celom známom vesmíre patria čierne diery medzi najzaujímavejšie a zároveň najzáhadnejšie objekty.
Čierne diery, podobne ako planéty, nie sú nejaké unifikované telesá a môžu mať veľmi rozdielne veľkosti, respektívne presnejšie hmotnosti. Môžu sa pohybovať od niekoľkonásobku hmotnosti Slnka až po obrovské monštrá v strede galaxií, ktoré sú nazývané supermasívne čierne diery.
Hmotnosť týchto objektov môže byť neraz miliónkrát väčšia ako hmotnosť Slnka. Nedávno však astronómovia objavili rekordnú čiernu dieru, ktorá sa považuje za jednu z najväčších, aké sa kedy našli a je ešte oveľa hmotnejšia. Podľa výskumníkov je dokonca na hornej hranici teoreticky dosiahnuteľnej veľkosti čiernych dier.
V článku uverejnenom v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society astronómovia z Durhamskej univerzity v Spojenom kráľovstve opisujú čiernu dieru, ktorej hmotnosť je viac ako 30 miliárd krát väčšia než hmotnosť Slnka. Objavili ju za pomoci superpočítača a Hubblovho vesmírneho teleskopu, pričom použili novú metódu na identifikáciu veľkých hmotností pomocou simulácie.
Pri spomínanej simulácii vedci použili superpočítač špecializovaný na simulácie v astronómii a časticovej fyzike. Pomocou výpočtových zdrojov tohto zariadenia môžu výskumníci modelovať, ako sa svetlo ohýba okolo obrovskej čiernej diery.
Čierne diery je zložité odhaliť, pretože ich v skutočnosti nemôžeme priamo vidieť. Sú také hmotné, že všetko, čo sa k nim priblíži, dokonca aj svetlo, je vťahované ich gravitáciou a nemôže uniknúť, ak prekročí bod nazývaný horizont udalostí.
To však neznamená, že čierne diery sú úplne neviditeľné. V skutočnosti môže oblasť tesne okolo čiernej diery jasne žiariť. Je to dané tým, že plyn a prach sú gravitáciou priťahované k čiernej diere a obiehajú okolo nej skôr, ako prekročia horizont udalostí. Ako tento prach a plyn obiehajú, trenie spôsobuje ich zahrievanie, ktoré ich následne rozžiari. Tento žiariaci obal z prachu a plynu je často viditeľný aj na veľké vzdialenosti, a tak sa podarilo zachytiť vôbec prvý obrázok čiernej diery.
Pri objavovaní tejto konkrétnej novej obrovskej čiernej diery sa však vedci spoliehali na zvláštny astronomický jav nazývaný gravitačná šošovka. Dochádza k nemu v dôsledku obrovskej gravitácie masívnych a hmotných objektov, ako sú aj čierne diery. Gravitácia, ktorú vytvárajú, je taká extrémna, že v skutočnosti deformuje časopriestor a spôsobuje ohýbanie svetelných lúčov.
Obrovská čierna diera, o ktorej je reč, bola identifikovaná na základe pozorovania svetla zo vzdialenej galaxie, ktoré vykazovalo oblúk, čo je práve indikátorom gravitačného šošovkovania. Tento oblúk bol prvýkrát pozorovaný v roku 2004, ale až teraz, o 18 rokov neskôr, pomohol superpočítač namodelovať, aká masívna musí byť supermasívna čierna diera, aby spôsobila takýto druh šošovkovania.
Zdroje: Academic.oup.com, Ras.ac.uk
Prečítajte si tiež:
