Umelá inteligencia sa na Slovensku stala každodenným nástrojom. Takmer 80 % populácie ju využíva, no zároveň rastú obavy z jej vplyvu na spoločnosť, prácu aj medziľudské vzťahy. Najnovší výskum aj diskusia expertov ukazujú, že adopcia AI predbieha schopnosť ju pochopiť a bezpečne používať.

AI ako bežný nástroj, nie technologická novinka

Umelá inteligencia sa veľmi rýchlo dostala do každodenného života. Používajú ju študenti, zamestnanci aj seniori a v mnohých prípadoch už funguje ako „digitálny asistent“. Či už pri práci, vzdelávaní alebo bežných úlohách.

Zdroj: TOUCHIT.sk

Zaujímavé však je, že adopcia AI nie je motivovaná technologickým nadšením. AI sa používa najmä preto, že šetrí čas a zjednodušuje prácu. V praxi tak ide skôr o utilitárny nástroj než o technologickú revolúciu, ktorú by ľudia vedome analyzovali.

Rozumieme AI len na papieri

Jedným z najvýraznejších zistení je rozdiel medzi vnímaním a realitou. Väčšina Slovákov má pocit, že umelej inteligencii rozumie, no konkrétne testy ukazujú opak. Len malá časť populácie dokáže správne identifikovať obsah vytvorený AI alebo kriticky vyhodnotiť jej výstupy. Vzniká tak nebezpečný stav – ľudia používajú nástroj, ktorému dôverujú, ale nerozumejú jeho limitom. To zvyšuje riziko dezinformácií, manipulácie aj nesprávnych rozhodnutí.

Zdroj: TOUCHIT.sk

Obavy: od dehumanizácie po manipuláciu

Výskum ukazuje, že AI nie je vnímaná len ako pomocník, ale aj ako potenciálne riziko. Najsilnejšie obavy sa týkajú dehumanizácie. Teda straty medziľudských vzťahov a presunu komunikácie smerom k strojom. Rovnako výrazný je strach z „kognitívnej atrofie“, teda oslabenia schopnosti kriticky myslieť a tvoriť.
Ľudia sa obávajú aj manipulácie. Teda že algoritmy budú ovplyvňovať ich správanie, emócie a rozhodovanie. Problémom je aj nejasná hranica komunikácie s AI, najmä pri zdieľaní citlivých údajov.

Zdroj: TOUCHIT.sk

Paradox trhu práce: „Ohrození sú všetci, ale nie ja“

Podobne rozporuplný obraz prináša aj pohľad na zamestnanie. Väčšina ľudí verí, že AI ohrozuje pracovný trh, no výrazne menej sa obáva o vlastnú pozíciu. Ide o typický „optimistický bias“ – problém existuje, ale týka sa niekoho iného.

Zdroj: TOUCHIT.sk

Diskusia expertov však ukazuje iný pohľad. Nejde o to, že AI nahradí celé profesie, ale skôr o to, že zvýhodní ľudí, ktorí ju dokážu dobre využívať. Ohrození budú tí, ktorí sa neprispôsobia.

Shadow AI: firmy strácajú kontrolu

Jedným z najvážnejších zistení je rozsah tzv. Shadow AI – teda používania AI nástrojov bez vedomia zamestnávateľa. Až 61 % používateľov využíva AI v práci neoficiálne, bez pravidiel a bez bezpečnostných opatrení. To predstavuje zásadné riziko pre firmy. Najmä z pohľadu ochrany dát a know-how. Technológia sa totiž šíri rýchlejšie než schopnosť organizácií ju regulovať.

Firmy: bez stratégie AI nefunguje

Z pohľadu biznisu je situácia ešte zložitejšia. Len približne 18 % firiem dokáže premeniť AI na reálnu pridanú hodnotu. Rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými firmami nie je v technológii, ale v prístupe.

Zdroj: TOUCHIT.sk

Kľúčové sú tri faktory:

• jasná AI stratégia,
• definovaná governance (pravidlá a zodpovednosti),
• systematické vzdelávanie zamestnancov.

Bez toho AI preniká do firmy „živelným spôsobom“ a stáva sa skôr rizikom než výhodou.

AI nie je liek na všetko

Z diskusie vyplynul aj dôležitý praktický pohľad – AI nie je univerzálne riešenie. Najväčší prínos má v automatizácii opakujúcich sa procesov, napríklad pri zbere dát alebo prvotnej komunikácii so zákazníkom. No v kľúčových momentoch, napríklad pri uzatváraní obchodov, zostáva nenahraditeľný človek. Technológia tak mení charakter práce, nie jej podstatu.

Vzdelávanie: riešenie, ktoré zatiaľ nefunguje

Hoci sa vzdelávanie ukazuje ako jediná dlhodobá odpoveď, realita je rozporuplná. Väčšina Slovákov odmieta zavedenie AI do výučby na základných školách, pričom podpora rastie až na vyšších stupňoch.
Experti pritom upozorňujú, že ide o chybu. Ak sa deti nenaučia pracovať s AI od začiatku, hrozí opakovanie scenára sociálnych sietí – rýchla adopcia bez pochopenia rizík.

AI zadarmo? Nie navždy

Zaujímavou témou bola aj ochota platiť za AI služby, na čo sa pýtala práve redakcia TOUCHIT. Zatiaľ čo profesionáli sú pripravení investovať do kvalitných nástrojov, bežní používatelia sú zvyknutí na bezplatné služby. To môže spomaliť monetizáciu AI v masovom segmente. Firmy však upozorňujú, že bez investícií – či už do nástrojov alebo vzdelávania – sa AI nedá efektívne využívať.

Záver: sme na začiatku, nie na konci

Diskusia ukázala, že Slovensko je na začiatku cesty. AI sa už stala realitou, no spoločnosť na ňu nie je pripravená. Používame ju, ale nerozumieme jej. Veríme jej, ale nekontrolujeme ju. A zároveň sa jej bojíme.
Kľúčovou výzvou preto nie je technologický rozvoj, ale schopnosť spoločnosti – od jednotlivcov cez firmy až po štát – túto technológiu pochopiť, regulovať a využívať zodpovedne.

Zdroje: vlastné, IVO (Inštitút pre verejné otázky), Telekom