Väčšina firiem si myslí, že za „spam“ sa považujú iba reklamné správy, ktoré sú rozosielané na obrovské množstvo elektronických adries. To je však omyl. Masovosť tu totiž nie je kritériom. Podľa platnej legislatívy sa môže stať „spamom“ aj taká reklamná správa, ktorú jej odosielateľ poslal hoci len na jednu e-mailovú adresu. Za šírenie nevyžiadanej pošty hrozí na Slovensku pokuta až do výšky 300 000 eur. Pripravili sme prehľad pravidiel, ktoré stanovuje súčasná legislatíva pre marketérov v tejto oblasti.
1.) Súhlas od adresátov
Na Slovensku je nevyžiadaná pošta zakázaná zákonom č. 147/2001 Z. z. o reklame. Podľa tohto zákona sa reklama nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy. V prípade porušenia tohto zákona sa má príjemca právo obrátiť so sťažnosťou na Slovenskú obchodnú inšpekciu.
Získanie zákonného súhlasu od príjemcu je absolútna nevyhnutnosť na rozosielanie adresných e-mailových ponúk. Tento súhlas musí byť jasný, výslovný a udelený v priamej súvislosti s informáciou o zasielaní reklamných správ. „Veľká väčšina marketérov, žiaľ, podceňuje otázku legálnosti kontaktov pri príprave svojich databáz. Takisto tu chýba vedomosť o tom, ktorá forma získavania kontaktov je legálna a ktorá nie. Napr. také odovzdanie vizitky sa nedá považovať za udelenie súhlasu so zasielaním reklamných správ. V prípade sťažnosti sa totiž samotnou vizitkou nepreukážete, že ste ju dostali za tým účelom, aby ste mohli daného potenciálneho zákazníka osloviť nejakou svojou ponukou,“ hovorí Jakub Olexa zo spoločnosti Mailkit zaoberajúcej sa riešeniami pre e-mailový marketing.
To isté platí aj v prípade, že si chce firma kúpiť databázu už hotových kontaktov a jej predajca tvrdí, že adresáti už svoj súhlas poskytli. Je treba si uvedomiť, že tento súhlas je zo zákona jednoznačne neprenosný z firmy na firmu. “Fakt, že ste si kúpili databázu adries, vám ešte nedáva právo zasielať na ne e-maily. Existuje veľa spoločností poskytujúcich databázy kontaktov na firmy, ale tieto databázy nie je možné použiť na e-mailové kampane. Na to by bolo potrebné najprv všetkých príjemcov telefonicky kontaktovať a získať súhlas pre zasielanie obchodných ponúk. Ak predajca databázy tvrdí, že súhlas príjemcov má, tento súhlas nie je možné preniesť na firmu, ktorá si databázu kúpi a podniká v úplne inej oblasti,” vysvetľuje Jakub Olexa
Forma vyžiadania predchádzajúceho súhlasu k reklame nie je stanovená zákonom, je na danej firme, akou formou a akým spôsobom zabezpečí súhlas príjemcu. Základné kritérium je, aby bol súhlas preukázateľný. Slovenské zákony umožňujú získať súhlas potenciálneho zákazníka nahrávaným telefonickým rozhovorom alebo e-mailom. Ani jeden z týchto spôsobov však nesmie obsahovať konkrétnu ponuku predávaných či poskytovaných produktov. Najjednoduchším spôsobom, ktorý je a zároveň „najbezpečnejším“ z hľadiska dodržovania zákona, je zber kontaktov prostredníctvom registračného formulára na vlastnej webovej stránke.
2) Zjavná totožnosť odosielateľa
Príjemcovi správ musí byť od prvého pohľadu celkom jasné, od koho správu obdržal. V tele e-mailu je vhodné uviesť celé meno firmy či fyzickej osoby, ktorá správu odosiela, vrátane ich kontaktných údajov. Taktiež je dôležité správu odosielať z jasne pomenovanej e-mailovej adresy.
3) Ľahká možnosť odhlásenia sa z odberu správ
Príjemcovi e-mailovej správy musí byť daná zreteľná možnosť sa jednoduchým spôsobom a zdarma odhlásiť od príjmu akýchkoľvek ďalších správ od daného odosielateľa. To vyplýva zo zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na dodržiavanie ktorého dohliada Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR. „Je taktiež potrebné si uvedomiť, že zákon neupravuje nič také, že je možné, aby sa príjemca odhlásil len z jedného newslettera určitej firmy. Ak sa odhlási, daná firma mu nesmie už nikdy viac zaslať akúkoľvek ďalšiu reklamnú správu,“ hovorí Jakub Olexa zo spoločnosti Mailkit.
„Firmy by mali myslieť na to, že pokiaľ je obchodná správa zaslaná bez súhlasu adresáta, alebo nemá zákonom stanovené náležitosti, adresát má právo podať svoju sťažnosť,“ upozorňuje expert na e-mailingové kampane Jakub Olexa. V prípade, že sa príjemca nevyžiadanej pošty obráti na Slovenskú obchodnú inšpekcia, tá môže podnikateľovi uložiť pokutu do výšky 66 400 €. V prípade, že postúpi svoju sťažnosť Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky, ten môže uložiť pokutu až do výšky 300 000 €.
