S nástupom na vysokú školu, kedy sa vo väčšine prípadov musia mladí sťahovať desiatky kilometrov od domova a do veľkej mieri sa osamostatniť, prichádza aj prvá finančná facka. Okrem zábavy už musia rozumnejšie hospodáriť s financiami, aby si zaplatili internát či privát, stravu, štúdium a ešte im prípadne zostala rezerva. V priemere majú 273 eur mesačne, približne pätina má však menej ako 50 eur.
Takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov tvoria náklady na bývanie a stravu. 16 % si odložia na sporenie. Na voľný čas a zábavu vyčleňujú mesačne len 12 % zo svojich príjmov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie mladých ľudí. „Peniaze pre vysokoškolákov znamenajú prostriedok na získanie potrebných vecí, slobodu, pohodlie a zodpovednosť. Práve vysoká škola mladých naučila narábať s peniazmi,“ skonštatovala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Popri škole si privyrábajú
Takmer všetci vysokoškoláci pravidelne alebo občas brigádujú. Ďalším zdrojom ich príjmov sú rodičia, ktorí platia ubytovanie a časť stravy. Pravidelný „sponzoring“ od rodičov priznala tretina študentov, nepravidelný 39 % z nich. Medzi ďalšie finančné zdroje patria štipendium či peňažné dary k sviatkom ako sú narodeniny alebo Vianoce. Online aktivitami si privyrába takmer každý piaty vysokoškolákov.
„Len dve pätiny študentov dostávajú vreckové na účet, ostatní na ruku. Pritom 85 % vysokoškolákov už účet má. V prípade finančnej tiesne alebo nutnej finančnej pomoci sa mladí obracajú na rodičov. Väčšina z nich žije mimo rodičovského domu na internáte alebo v podnájme s rovesníkmi,“ uviedla Buchláková.
Prieskum ukázal, že vysokoškoláci myslia čoraz viac na svoju budúcnosť. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie, nakoľko ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov. Na školu, paradoxne, vynakladajú najmenšiu časť peňazí, a to iba 5 %. Štvrtina mladých však odkladá peniaze aj na cestovanie a rovnako štvrtina šetrí na letné aktivity. O niečo viac, 31 % študentov, má len rezervu, ktorú má vytvorenú na horšie časy. Tí, ktorí si nešetria, na to jednoducho nemajú dostatočný príjem, alebo minú všetko, čo dostanú. Niektorí si myslia, že šetriť nepotrebujú.
Šporovlivý Prešovský kraj
Pravidelne si sporí 6 z 10 vysokoškolákov. Vôbec si nešetrí každý ôsmy. Najzodpovednejší sú študenti zo stredného Slovenska, pravidelne si sporia dve tretiny z nich. Najčastejšie si odkladajú na účet v banke (74 %), nasleduje špeciálne miesto niekde doma (42 %).
Prvé pracovné skúsenosti získavajú študenti počas brigád na Slovensku ale aj v zahraničí na tzv. work&travel pobytoch počas prázdnin. V prieskume sa väčšinou vyjadrovali, že po škole chcú ostať na Slovensku, pričom ich prvá reálna práca by mala byť ohodnotená minimálne sumou tisíc eur v hrubom. Práca ich musí baviť a napĺňať.
Život vysokoškoláka závisí aj od zdieľaných informácií
Internet a online aplikácie sú pre mladých nevyhnutnosť a najvplyvnejšie médium. Najčastejšie si sťahujú študijné materiály, hudbu, filmy či hry. „Základ online sveta pre študenta tvoria študentské weby a intranety, na ktorých zdieľajú svoje názory a študentský život,“ doplnila Buchláková.
Konto na sociálnej sieti Facebook je pre nich doslova nutnosť. Predstavuje silný názorový vplyv v oblasti kultúry, ekonomiky, politiky, techniky či športu a je to prostriedok komunikácie. Instagram je pre nich skôr pasívna zábava. Youtuberi ich pritom veľmi neovplyvňujú, sú skôr zdrojom humoru. Na nete najviac využívajú emaily (91 %), nasledujú sociálne siete (87 %) a prezeranie web stránok (82 %).
Cez telefón kontrolujú peniaze
Prostredníctvom mobilného telefónu si mladí najčastejšie kontrolujú stav konta cez mobil banking (59 %). Takisto si sťahujú hudbu či rôzne bezplatné aplikácie. Telefón však v drvivej väčšine okrem telefonovania slúži na riadenie ich financií.
Pri zakladaní účtu je pre nich dôležité vedenie účtu zadarmo, user friendly banková aplikácia a pri priateľskom posedení sa rozprávajú aj o bankových aplikáciách. Pred čerpaním úverov z bánk uprednostňujú štátnu pôžičku s nízkym úrokom a možnosťou splácania po skončení štúdia.
Prieskum zrealizovala pre Slovenskú sporiteľňu v júni 2018 agentúra Ipsos prostredníctvom osobného a online dopytovania na celom území Slovenska
