To, že zatiaľ sme stopy života nenašli, vôbec neznamená, že sme vo vesmíre sami.
Planéty a ďalšie vesmírne telesá môžu mať najrôznejšie formy a veľkosti. Niekedy sú to len malé a chladné kamenné gule, prípadne púštne svety, ale aj mesiace s oceánmi či naša modrobiela Zem, plná života.
Druhú takúto planétu zatiaľ vo vesmíre nepoznáme. Mnohí ale veria, že je len otázka času, kým na ňu naďabíme. Podľa americkej vesmírnej agentúry NASA sme doteraz objavili 5000 exoplanét či extrasolárnych planét, teda takých, ktoré sa nachádzajú mimo našej Slnečnej sústavy a obiehajú okolo inej planéty než Slnko.
Najrozšírenejšie sú medzi nimi takzvané superzeme, ktorých je asi tretina. To sú svety, ktoré sú o zhruba 30 až 70 percent väčšie ako naša Zem. Môžu byť rovnako ako ona kamenné, ale aj z veľkej časti zložené z hustých, víriacich plynov.
Podľa matematických výpočtov je len v našej galaxii Mliečna cesta asi bilión exoplanét, čo je nepredstaviteľné množstvo. A to je iba jedna-jediná galaxia z odhadovaných 100 miliárd, ktoré majú byť v nami pozorovateľnom vesmíre.
Kozmos sa teda zrejme doslova hemží superzemami a veľa z nich musí byť aj obývateľných – teda na nich môže existovať život, ako ho poznáme. Prípadne, ako ho nepoznáme, teda v nejakej exotickej a možno až zarážajúcej forme.
Zdroj: Pixabay.com/Aynur_zakirovV roku 2022 napríklad NASA oznámila objav planéty LP 890-9 c. Tá spĺňa veľa kritérií potenciálnej obývateľnosti (z nášho uhla pohľadu a z hľadiska našich potrieb). Je skalnatá, asi o 40 percent väčšia ako Zem a obieha v obývateľnej zóne svojej slnečnej sústavy. To znamená oblasť, kde by mohla existovať kvapalná voda, hoci môže ísť celkovo o chladnejší svet ako Zem. Ale to, ako to tam naozaj vyzerá, zostáva do značnej miery neznáme. Nemáme prístroje a prostriedky na to, aby sme sa ta pozreli.
Našťastie, nové aj pripravované obrie teleskopy umožnia vedcom aspoň trochu nahliadnuť do atmosfér týchto záhadných, vzdialených svetov. Vesmírny teleskop Jamesa Webba, najvýkonnejšie zariadenie svojho druhu, aké bolo kedy vypustené do kozmu, je vybavený prístrojmi, ktoré napríklad dokážu zistiť, z čoho sa skladajú atmosféry exoplanét.
Vráťme sa ale k otázke života. To, že je nejaká planéta obývateľná, ešte neznamená, že je aj skutočne obývaná. Avšak pri bilióne potenciálnych svetov len v jedinej galaxii je pravdepodobnosť vysoká. Ťažko totiž uveriť, že práve naša Zem by bola takou výnimočnou a jedinou planétou svojho druhu v celom kozme. Pretože, ako sa spomína v skvelom sci-fi filme Kontakt s Jodie Fosterovou, ak by sme tu skutočne boli sami, bolo by to obrovské plytvanie priestorom.
Premise rozšírenosti života vo vesmíre nahráva aj skutočnosť, že voda, ktorá je základom života ako ho poznáme, nie je vo vesmíre ničím vzácnym. Ak raz budeme musieť opustiť našu Zem a ísť hľadať budúce svety na osídlenie, bude to pre nás kľúčový faktor na prežitie.
Zdroj: Mashable.com, Nasa.gov, vlastné
Prečítajte si tiež:
