Roboty už dávno nepatria len do sci-fi filmov alebo za ochranné klietky výrobných liniek. Na konferencii Bosch Connected World 26 v Berlíne spoločnosť Bosch predstavila svoju víziu budúcnosti. V nej budú inteligentné roboty bežnou súčasťou fabrík, skladov a logistických centier. Kľúčovú úlohu pritom zohráva umelá inteligencia, ktorá má robotom umožniť nielen vykonávať naprogramované úlohy, ale aj chápať svoje okolie a dokonca samostatne sa rozhodovať.

•Zdroj: TOUCHIT.sk

Bosch pritom nechce byť len špičkovým výrobcom robotov. Ambíciou firmy je dodávať technológie, ktoré budú tvoriť ich „mozog“, nervový systém a zmysly. Je to kombinácia hardvéru a softvéru.

Robotika prichádza v správnom čase

Na tlačovej konferencii k tejto téme vystúpil Predseda správnej rady Robert Bosch GmbH, Stefan Hartung a členka predstavenstva Robert Bosch GmbH, Tanja Rückert. Podľa predstaviteľov spoločnosti Bosch sa dnes stretávajú dva dôležité trendy. Prvým je demografický vývoj. Európa starne a mnohé odvetvia už dnes zápasia s nedostatkom pracovnej sily. Druhým faktorom je prudký rozvoj umelej inteligencie, ktorá otvára robotom úplne nové možnosti.

•Zdroj: TOUCHIT.sk

Kým tradičné priemyselné roboty boli navrhnuté na opakovanie presne definovaných pohybov, nová generácia systémov s AI má byť schopná vnímať prostredie, vyhodnocovať situácie a prispôsobovať svoje správanie aktuálnym podmienkam. Práve táto flexibilita je podľa Boschu kľúčová pre budúce nasadenie robotov vo výrobe aj logistike.

•Zdroj: TOUCHIT.sk

Roboty by pritom nemali ľudí nahrádzať, ale dopĺňať. Ich úlohou bude preberať monotónne, fyzicky náročné alebo opakujúce sa činnosti, zatiaľ čo ľudia sa budú môcť sústrediť na kvalifikovanejšiu prácu.

Robot musí vidieť, cítiť a rozumieť

Jednou z najzaujímavejších myšlienok prezentovaných v Berlíne bolo prirovnanie moderného robota k živému organizmu. Nestačí mať mechanické ramená a výkonné motory. Robot musí disponovať aj zmyslami.

Prvým z nich je zrak. Kamery a systémy počítačového videnia dokážu rozpoznávať objekty, ich tvar, farbu či polohu. Robot tak dokáže identifikovať napríklad vajíčko, jablko alebo konkrétny komponent vo výrobe.

•Zdroj: TOUCHIT.sk

Druhým zmyslom je hmat. Bosch vyvíja špeciálne MEMS senzory, ktoré dokážu merať tlak a kontakt medzi robotickou rukou a objektom. Robot tak dokáže odhadnúť, akou silou môže uchopiť predmet bez toho, aby ho poškodil.

Tretím prvkom je porozumenie. Umelá inteligencia spája dáta zo senzorov a kamier a rozhoduje o ďalšom postupe. Výsledkom je systém, ktorý sa dokáže prispôsobiť konkrétnej situácii a vykonávať úlohy oveľa prirodzenejšie ako tradičné robotické riešenia.

Skúsenosti z automobilov pomáhajú robotom

Bosch pritom využíva skúsenosti, ktoré získal pri vývoji systémov pre autonómne riadenie vozidiel. Aj autonómne auto musí najskôr pochopiť svoje okolie, identifikovať objekty a následne prijať správne rozhodnutie. Veľká časť technológií používaných v automobiloch sa preto dá preniesť aj do sveta robotiky.

•Zdroj: TOUCHIT.sk

Spoločnosť vidí významné synergie najmä v oblasti senzoriky, spracovania obrazu a umelej inteligencie. To jej umožňuje stavať na desaťročiach skúseností z automobilového priemyslu a urýchliť vývoj nových robotických riešení.

Továrne ako obrovské tréningové centrá

Jednou z najväčších výhod Boschu je rozsiahla výrobná základňa. Firma prevádzkuje viac ako 230 výrobných závodov po celom svete a práve tieto prevádzky poskytujú obrovské množstvo dát na tréning robotických systémov.

V laboratóriu je možné vytvoriť ideálne podmienky, skutočný svet je však podstatne komplikovanejší. Každý výrobok sa môže mierne líšiť, dochádza k neočakávaným situáciám a robot musí vedieť reagovať aj na udalosti, ktoré nikdy predtým nezažil.

Práve tu sa dostávame k pojmu embodied AI, teda umelej inteligencie spojenej s fyzickým telom. Kým dnešné veľké jazykové modely sa učia z textov a obrázkov, robot môže získavať skúsenosti priamo interakciou s okolitým svetom. Naučí sa napríklad rozdiel medzi krehkým sklom a pevnou plastovou fľašou nie len na základe dát, ale aj prostredníctvom fyzickej skúsenosti.

Európska výhoda sa volá MEMS

Bosch zároveň upozorňuje na význam mikroelektromechanických systémov, známych pod skratkou MEMS. Ide o miniatúrne senzory, ktoré sa dnes nachádzajú v smartfónoch, automobiloch aj priemyselných zariadeniach.

Práve tieto komponenty umožňujú zariadeniam vnímať pohyb, tlak, zrýchlenie alebo orientáciu v priestore. Bosch patrí medzi svetových lídrov v tejto oblasti a výrobu zabezpečuje aj vo svojom závode v nemeckom Reutlingene.

•Zdroj: TOUCHIT.sk

Z pohľadu Európy ide o strategickú technológiu, ktorá môže pomôcť zachovať technologickú nezávislosť pri budovaní budúcich robotických systémov.

Napriek tomu zostáva vývoj robotických rúk jednou z najťažších výziev. Kým ľudská ruka obsahuje približne až 27-tisíc senzorov, dnešné robotické prototypy pracujú len s niekoľkými senzormi na každom prste.

Budú mať roboti vlastné servisy?

Zaujímavou témou bola aj budúca údržba robotov. Bosch totiž predpokladá, že s rastúcim počtom nasadených robotických systémov vznikne úplne nový trh servisných služieb.

Spoločnosť preto zvažuje rozšírenie svojich skúseností zo siete Bosch Car Service aj do oblasti robotiky. V budúcnosti by tak mohli vzniknúť špecializované servisné centrá určené na opravy a údržbu robotov.

A hoci to dnes znie futuristicky, predstavitelia firmy nevylučujú ani scenár, v ktorom budú jedny roboty opravovať iné roboty.

Robotika už nie je sci-fi

Bosch počas konferencie ukázal, že robotika vstupuje do novej etapy. Namiesto izolovaných strojov vykonávajúcich jednu úlohu prichádzajú systémy, ktoré dokážu vnímať svet, učiť sa a reagovať na meniace sa podmienky.

Práve kombinácia umelej inteligencie, pokročilej senzoriky a obrovského množstva reálnych dát môže rozhodnúť o tom, kto bude patriť medzi lídrov nasledujúcej generácie automatizácie. A Bosch je presvedčený, že práve v tejto oblasti sa bude rozhodovať o budúcnosti priemyslu.

Zdroje: vlastné, Bosch