Skôr spokojná so svojím životom je na Slovensku počas koronakrízy väčšina mladých ľudí. Viac ako dve tretiny však pociťujú veľké alebo veľmi veľké ohrozenie spojené s ekonomickými dôsledkami pandémie. Zdravotných rizík sa boja výrazne menej ako zvyšok populácie. Mládež na Slovensku je ochotná rešpektovať nariadenia vlády, vrátane nosenia rúšok, no tri štvrtiny si chcú dopriať stretávanie sa s rovesníkmi. Oproti minulým rokom sa mladí ľudia počas karantény výraznejšie pustili do samovzdelávania a pomoci cudzím ľuďom na báze dobrovoľníctva či charity. Aj takéto zistenia priniesol reprezentatívny prieskum Mladí v časoch korony[1] z prelomu apríla a mája na vzorke tisíc respondentov vo veku 15 až 29 rokov. Prieskum nadizajnovala a zorganizovala Rada mládeže Slovenska (RmS) v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava (NOS-OSF), realizovala ho agentúra 2Muse.
Napriek neľahkej situácii v dôsledku pandémie prevláda u mladých ľudí celkovo vysoká spokojnosť so životom, najviac u tínedžerov a členov mládežníckych organizácií. Menej pozitívni sú mladí obyvatelia malých miest a ľudia vo veku 20 až 24 rokov. Počas obmedzení mladí prežívajú prevažne pozitívne emócie. Z tých negatívnych sa na povrch dostávajú najmä nervozita a podráždenie. Až tretina opýtaných ich prežíva neustále alebo často. Ukazuje sa tiež, že mladé ženy celkovo prežívajú koronakrízu emocionálnejšie. Na jednej strane sú šťastnejšie, ale zároveň nervóznejšie a podráždenejšie ako muži.
„Pocit spokojnosti úzko súvisí so zdravím, s emočným prežívaním, existenciou podpornej siete a mierou ohrozenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Tí, ktorí sú menej spokojní, aj pociťujú väčšiu mieru ohrozenia. Preto hlavne pri nastavovaní politík netreba zabúdať na vybrané skupiny mladých, ktorí sú zdravotne či sociálne znevýhodnení alebo majú malú či nemajú žiadnu podporu okolia a záchytnú sieť,“ hovorí sociologička Veronika Fishbone Vlčková z RmS.
O zdravie sa boja menej ako o blahobyt
Mladí sa celkovo cítia výrazne menej ohrození pandémiou koronavírusu ako populácia dospelých. Vyplýva to z porovnania s výsledkami prieskumu Ako sa máte, Slovensko? V marci a apríli tohto roku ho realizovala agentúra MNFORCE v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV a agentúrou Seesame.
Podobne ako zvyšok populácie, mladí ľudia sú ochotní akceptovať dlhodobé karanténne opatrenia či do istej miery súhlasia s právom vlády obmedziť slobodu pohybu s cieľom zastaviť šírenie koronavírusu. Postoje mladých sa však výrazne líšia, pokiaľ ide o stretávanie sa s rovesníkmi. Hoci viac ako tri štvrtiny z nich dodržiavajú nariadenia týkajúce sa nosenia rúšok, rovnaký počet je ochotný riskovať stretnutia s ľuďmi mimo svojej domácnosti. Spoločenské kontakty teda počas pandémie úplne obmedzila len štvrtina mladých, u dospelých to bola skoro polovica.
Ženy sa celkovo cítia ohrozenejšie v súvislosti s pandémiou koronavírusu a platí to aj pre mladé ženy. Preto sú aj v dodržiavaní nariadení, napríklad nosení rúšok či spoločenského dištancu, disciplinovanejšie, najmä od vekovej kategórie 20 rokov a vyššie.
Mladí sa však oveľa viac obávajú ekonomických následkov koronavírusu ako ohrozenia svojho zdravia. Viac ako dve tretiny mladých ľudí považujú ekonomické dosahy za veľké alebo veľmi veľké. Pesimistickejší sú mladí v menších mestách a ženy. „Rozdiel v postojoch voči nariadeniam vlády medzi pohlaviami nie je, preto si myslíme, že súvisí skôr s preberaním zodpovednosti mladých žien, ktoré nastáva skôr ako u mužov,“ vysvetľuje V. F. Vlčková.
Narástlo samovzdelávanie
Škola, chodenie do práce, na brigády a do kostola. To chýba mladým najmenej. Až trom štvrtinám však chýbajú osobné kontakty s kamarátmi, a ako sa ukázalo, sú ochotní pre ne obchádzať aj nariadenia. Mladým ďalej najviac chýba cestovanie (81 %) a posedenia v reštauračných zariadeniach (71 %).
Väčšina mladých má počas korony viac voľného času ako predtým, približne rovnako sa však venujú školským povinnostiam, menej už práci. „Pozitívnou správou oproti obdobiu pred pandémiou je, že výrazne vzrástol význam voľného času ako priestoru na ďalšie vzdelávanie. Vôľa pomáhať svojmu okoliu má rastúci trend už niekoľko rokov, no zdá sa, že koronou bola posilnená,“ myslí si V. F. Vlčková. Okrem sledovania televízie, prechádzok a záľub si až 12 % mladých ľudí denne rozširuje svoje vzdelanie jazykovými či inými kurzmi zameranými na rozvoj zručností.
Myslia viac na neznámych
Takmer tretina mladých sa počas trvania pandémie zapojila do nejakej formy dobrovoľníckych aktivít na pomoc druhým. Mladí členovia mládežníckych organizácií sú celkovo aktívnejší v zapájaní sa do organizovaných aj do neorganizovaných dobrovoľníckych aktivít, pred pandémiou alebo počas nej.
„Členovia mládežníckych organizácií v zapájaní sa do formalizovaných aktivít počas korony dominovali, a to celkovo aj v počte rozličných aktivít. Dá sa povedať, že výchovou k tomu, že pomáhať ostatným je dôležité, mládežnícke organizácie motivujú mladých ľudí, aby sa viac zapájali. Tí to potom aj robia, či už prostredníctvom nejakej organizácie, alebo len tak v susedstve,“ vysvetľuje V. F. Vlčková.
Až tretina mladých sa venuje nejakej dobrovoľnej činnosti v oblasti športu, ochrany životného prostredia, dobročinnosti a darcovstva. „Do formalizovaných aktivít sa počas korony zapojili celkovo, ako aj do počtu aktivít viac muži ako ženy a členovia mládežníckych organizácií. Dá sa povedať, že mládežnícke organizácie združujú a dávajú priestor na to, aby sa mladí zapojili. Zároveň sa ich členovia zapájajú do väčšieho množstva rôznych oblastí dobrovoľníctva,“ vysvetľuje V. F. Vlčková.
Pred zavedením opatrení mladí ľudia pomáhali najmä svojim kamarátom, v menšej miere aj susedom, najmenej cudzím a neznámym ľuďom. Počas obdobia koronakrízy mladí ľudia výrazne zintenzívnili pomoc cudzím a neznámym ľuďom. V porovnaní s obdobím pred koronavírusom až o 50 % mladých viac deklaruje, že počas koronakrízy pomohli cudzím a neznámym ľuďom.
[1] Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.