Necelé dva roky života s pandémiou ochorenia covid-19 výrazne zmenili platobné správanie Slovákov. Zatiaľ čo v niektorých aspektoch sa dostávame už späť na predcovidové hodnoty, iné zmeny sú trvalé a len urýchlili nastupujúci trend odklonu od hotovosti a pokračujúcu digitalizáciu. Zatiaľ čo v roku 2019 sa kartou realizovalo 50 percent platieb, v tomto roku to bolo už 57 percent. A mohli by to byť až tri štvrtiny, keby zákazníci v 17 percentách prípadov nenarážali na nemožnosť zaplatiť kartou u obchodníka. Vyplýva to z údajov najnovšieho prieskumu Mastercard iResearch.
Hoci aj keď majú Slováci vo svojich peňaženkách hotovosť, neradi ju vydávajú. Takmer polovica (48 percent) ľudí hovorí, že ju aktívne nevyťahuje a šetrí si ju na prípad, že narazia na obchodníka, ktorý platby kartou neprijíma. Platobná karta sa tak stáva primárnym platobným nástrojom, ktorý používame, aj keď máme v peňaženke dostatok hotovosti. Hotovosť teda mení svoju rolu a stáva sa skôr rezervou. To všetko vyplýva z najnovšieho rozsiahleho prieskumu spoločnosti Mastercard. Čo sa týka výhľadov do budúcnosti, tak tie sa významne líšia medzi ľuďmi, ktorí sa nechali očkovať a tými neočkovanými. Podľa globálneho prieskumu spoločnosti sú očkovaní pri návrate do normálneho života obozretnejší a myslia si, že sa ku každodenným aktivitám ako je chodenie do reštaurácií či za kultúrou vrátia v nižšej miere ako pred pandémiou.
Počas pandémie došlo aj k zmenám v samotnom využívaní platobnej karty. Zákazníci ňou platia aj na miestach, kde to predtým nevyžadovali. Najväčší medziročný nárast bol zaznamenaný pri platbách v lekárňach (tu platí 46 percent ľudí oproti 38 percentám minulý rok), drogériách a obchodoch s kozmetikou (43 percent ľudí tento rok oproti 33 percentám minulý rok) a pri nákupoch kníh či hračiek (23 percent tento rok oproti 17 percentám minulý rok). To sa nezmenilo ani po uvoľnení reštrikcií. Slováci tiež začali viac využívať kartu pri nákupoch na internete, predovšetkým pri nákupe oblečenia, elektroniky, jedla a kozmetiky.
E-commerce je neustále na vzostupe aj podľa transakčných dát spoločnosti Mastercard, len za tri tohtoročné štvrťroky narástol o 15 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Za celý rok 2020 to pritom bolo 47%.
Ak by zákazníci nenarážali na nemožnosť platiť kartou, najradšej by ju využívali u lekára (46 percent ľudí), na úradoch (28 percent) a na platbu parkovného (24 percent). Práve u lekára zaznamenal prieskum najväčší nárast (+ 6 percentuálnych bodov) oproti dobe pred vypuknutím koronavírusovej krízy.
„Pandémia koronavírusu veľmi výrazne posunula vnímanie platobných kariet, ktoré sa pre zákazníkov stali primárnym platobným nástrojom. Využívajú ich aj v prípade, že majú v peňaženke dostatok hotovosti, ktorú si šetria ako zálohu pre prípad, že by narazili na obchodníka, ktorý platby kartou neprijíma. Sme teda svedkami pokračujúceho odklonu od platieb hotovosťou – za tieto dva pandemické roky jej preferencie klesli o dva percentuálne body, čo je vidieť aj na výberoch z bankomatov,“ povedal Michal Čarný, generálny riaditeľ spoločnosti Mastercard pre Slovensko a Českú republiku.
Obchodník neberie karty = idem inde
Čo sa po uvoľnení reštrikcií naopak zmenilo, je ochota obchodníkov prijímať karty. Zatiaľ čo v roku 2020 sa ľudia začali stretávať s tým, že obchodník odmietal hotovosť (minulý rok to uviedlo 21 percent opýtaných), po uvoľnení protipandemických opatrení sa naopak stretávajú s tým, že obchodníci, ktorí predtým bez problémov brali karty, preferujú platbu v hotovosti. S tým sa v poslednom polroku stretlo 18 percent opýtaných. A to aj napriek tomu, že 69 percent ľudí uvádza, že nemožnosť zaplatiť kartou ich od nákupu u daného obchodníka odrádza.
Prečo rastie preferencia platieb kartou?
Ľudia začali vo zvýšenej miere využívať platby kartou, pretože ide podľa nich o rýchlejší spôsob odbavenia a ich čas strávený v obchode sa tým skrátil (tento dôvod tohto roku uvádza 38 percent ľudí oproti 28 percentám minulý rok). Ďalším dôvodom je jednoduchý fakt, že pri sebe ľudia majú hotovosť menej často (32 percent tento rok oproti 25 percentám minulý rok). 16 percent ľudí nechcelo prísť do styku so zamestnancami obchodu a 16 percent sa bálo o svoje zdravie.
Vzťah Slovákov k hotovosti
10 percent populácie tvrdí, že začali počas pandémie menej často používať hotovosť. Naopak 20 percent ľudí deklaruje, že na platenie teraz používajú častejšie kartu a 7 percent uvádza, že využíva častejšie platby mobilom. Práve pri platení mobilom alebo iným nositeľným zariadením nie je potrebné zadávať PIN pri útrate nad 50 EUR. Záujem o navýšenie limitu pre bezkontaktné platby oproti minuloročnému záujmu klesá, aktuálne by o navýšenie limitu mala záujem viac ako štvrtina populácie.
Práve platby mobilným telefónom teraz využíva už 29 percent Slovákov (o 4 percentuálne body viac ako v minulom roku). Nízka zostáva aj minimálna čiastka, ktorú sú ľudia ochotní platiť kartou. Viac ako 60 percent uviedlo, že sú kartou ochotní platiť už 2 eurové položky, 56 percent potom 1 eurové. 52 percentám ľudí by vôbec nevadilo, keby bola hotovosť zrušená a všetky platby by sa vykonávali elektronicky.
Vplyv pandémie na slovenské domácnosti
Nezanedbateľný vplyv mala pandémia koronavírusu aj na príjmy slovenských domácností. Takmer polovica (49 percent opýtaných) uviedla, že sa v jej priebehu výrazne znížil príjem ich domácnosti. 46 percent potom uvádza, že ich pandémia naučila šetriť. Podobné čísla ukazuje aj globálna štúdia spoločnosti Mastercard[1] skúmajúca dopady pandémie na správanie zákazníkov. 34 percent opýtaných v 15 krajinách sveta v nej uviedlo, že pandémia mala vplyv na ich príjmy. 45 percent potom uviedlo, že sa teraz snažia viac šetriť.
Očkovaní vs. neočkovaní a návrat k normálnemu spôsobu života
Podľa vyššie spomínanej globálnej štúdie je rozdiel v prístupe k návratu do normálneho života medzi ľuďmi očkovanými a tými, ktorí očkovanie odmietajú. Očkovaní ľudia sú podľa nej opatrnejší a k návratu do normálneho života pristupujú uvážlivejšie.
Očkovaní ľudia si tiež myslia, že sa k aktivitám, ako je chodenie do reštaurácií a barov, kultúre či cestovaniu vrátia v nižšej miere ako v období pred vypuknutím pandémie. Uvádza to v závislosti od aktivity 30 – 40 percent z nich.
Z tejto štúdie ďalej vyplynulo, že:
- 73 percent ľudí si myslí, že sa ľudia budú aj v budúcnosti viac zaujímať o hygienu,
- 67 percent si myslí, že ľudia budú aj naďalej viac nakupovať online,
- 60 percent ľudí si myslí, že budú menej využívať hotovosť,
- 32 percent si myslí, že v budúcnosti budú menej jesť v reštauráciách ako pred pandémiou,
- 42 percent si myslí, že budú chodiť na menej živých koncertov ako pred pandémiou.
[1] COVID-19 Consumer Impact Study, apríl 2020 – október 2021, 2 250 ľudí z 15 krajín sveta (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Rusko, Mexiko, Brazília, Kolumbia, Čína, Austrália, India, Japonsko, Spojené arabské emiráty)