Gabika v práci našla zmysel a začala na sebe ešte viac pracovať
Detská Herňa Safari je pravidelne plná detského smiechu a veselosti. Dvadsaťtriročná Gabika je tu šťastná a sama prispieva k dobrej nálade svojou veselosťou. Jej hlavnou zodpovednosťou je upratať hračky po odchode malých návštevníkov, keďže je však šikovná, pomáha napríklad aj pri príprave kávy pre hostí.
„Gabika potrebuje vedieť vopred, čo ju čaká. Je to pre ňu veľmi dôležité – keď to vie, vyhne sa stresu a dokáže zvládnuť každú úlohu,“ hovorí Lucia Lazárová, Gabikina job koučka. Ľudia s poruchami autistického centra v podstate po dosiahnutí dospelosti nemajú veľmi jasnú budúcnosť. Po skončení školskej dochádzky majú veľmi málo príležitostí sa zamestnať, aj keď niektorí z nich sú s trochou asistencie vykonávať jednoduchšie práce. „Všetkým zamestnávateľom, ktorí majú možnosť takýchto ľudí zamestnať, to určite odporúčame. S Gabikou každý deň prichádza do herne radosť. Navyše – o Gabiku sa zaujímajú aj naši klienti – oceňujú, že sa jej snažíme pomôcť a chcú pomôcť tiež,“ hovorí Simona Pichová, majiteľka herne Safari.
Gabika prácou v centre získala skúsenosti, osmelila sa a spoznala nových ľudí. „To však nie je všetko. Okrem toho, že je sebavedomejšia, na sebe začala aj viac pracovať a začala sa viac snažiť,“ opisuje Gabikina job koučka. Jej slová potvrdzuje aj otec mladej ženy, ktorý je za túto príležitosť pre svoju dcéru vďačný. „Predtým sme trocha padali do stereotypu, čomu sa samozrejme nedá vyhnúť, keď nemáme 24 hodín denne len pre ňu. Teraz sa mi zdá, že v tejto práci našla zmysel.“ Gabika je v práci spokojná a váži si ju, napriek tomu však nepracuje pre zisk. „Čo si kúpim za peniaze? Asi malú kolu,“ hovorí so smiechom po dlhšom premýšľaní.
Mário je vďaka práci veselší, samostatnejší a smelší
Poriadok je potrebné udržiavať všade. Vie to aj dvadsaťdva ročný Mário, ktorý upratuje v Centre včasnej intervencie v Banskej Bystrici. Je spokojný, vie, že jeho úloha je dôležitá. Je „typickým autistom“ a svoju úlohu vykonáva nekompromisne: v jeho „revíre“ by ste nečistoty hľadali márne.
„Rád upratujem, lebo je to dôležité. A našiel som si tu kamarátov: Janka, Matúška, Samka a Zuzku,“ hovorí mladý muž, ktorý sa za krátky čas svojho pôsobenia v Centre naozaj zmenil. „Bol utiahnutý, teraz je však uvoľnenejší, veselší, no najmä samostatnejší. Vie napríklad sám docestovať na stretnutie so svojou job koučkou. Keby tieto pokroky neurobil, musela by som s ním zostať doma,“ opisuje pokrok svojho syna hrdá mama Andrea Matušeková. Mário je so svojou pracovnou pozíciou spokojný, keďže vie, že je užitočná. Ak by si však mohol vybrať, rád by maľoval obrázky. „Ale každá práca je dobrá, najmä, ak za ňu platia peniažky,“ hovorí.
„Majko je veľmi dôsledný. Ak mu dáte za úlohu poupratovať, môžete si byť istí, že to urobí naozaj dôkladne. Vždy bol šikovný, no počas jeho pôsobenia v Centre sa viditeľne osmelil,“ konštatuje Máriova job koučka Jana Šalapková. Dodáva, že práca s človekom, ktorý trpí poruchou autistického spektra je veľmi obohacujúce aj pre ňu: „Svet autistov je veľmi odlišný od toho nášho a veľa sa od nich môžeme naučiť. Ja som sa napríklad naučila (a stále sa učím) zrozumiteľnosti, postupnosti a trpezlivosti.“ Eva Mrenicová, riaditeľka Centra včasnej intervencia hovorí, že Máriovi chceli dať šancu a príležitosť byť užitočným. „Pracujeme tu s deťmi a myslím, že je veľmi dôležité, že naše deti vidia, že je normálne mať medzi nami človeka, ktorý je iný.“
Milan sníva o kariére šoféra električky, alebo revízora
Milan Rigo (20 rokov) má na starosti upratovanie priestorov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a je pritom mimoriadne úspešný. Jeho úspech však nespočíva len v eliminácii baktérií na toaletách. Tkvie v kontakte so zamestnancami úradu, ktorí pravidelne podliehajú jeho síce svojskému, no o to úprimnejšiemu zmyslu pre humor.
„Milan je veľmi vtipný, zábavný, aktívny a neustále ľudí prekvapuje svojim humorom a nápadmi,“ opisuje svojho klienta Eva Mižáková, Milanova job koučka. Dodáva, že Milan je okrem iného aj veľmi šikovný – dokáže sa rýchlo naučiť nové veci a dokonca svoje povinnosti zvládol pri mimoriadnej situácii už aj bez jej prítomnosti, len s podporou ostatných zamestnancov Úradu. „Mojím snom bolo stať sa lanovkárom alebo šoférom električky,“ hovorí Milan. S úsmevom dodáva, že má veľa snov a tým posledným bolo, že sa chcel stať revízorom. „Aj preto som minule v autobuse povedal celkom nahlas: „Dobrý deň! Kontrola cestovných lístkov!“. A hneď ma majsterka sfúkla,“ opisuje mladý muž.
„U Milana je najmarkantnejší posun k samostatnosti a zodpovednosti. Čím dlhšie spolu pracujeme, tým viac vecí si dokáže samostatne vybaviť, postarať sa o seba. Dospel,“ dodáva Eva, ktorá verí, že práca je pre ľudí s poruchami autistického spektra naozaj mimoriadne podstatná. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská si Milanovu prácu veľmi pochvaľuje a konštatuje, že pri ľuďoch so zdravotným postihnutím je najväčším plusom to, že keďže majú oveľa menej pracovných príležitostí, vedia si svoju prácu nielen viac vychutnať, ale aj vážiť.
Dominik vniesol do firmy poriadok a disciplínu
Dochádzku treba dodržiavať v škole a neskôr aj v živote. Vždy tu však musí byť človek, ktorý ju odkontroluje, inak rýchlo nastane chaos. V spoločnosti Flex House s.r.o. mal na starosti kontrolu príchodov a odchodov zamestnancov osemnásťročný Dominik Híreš. Vďaka nemu dnes už v knihe dochádzok nechýba ani jeden podpis.
„Dominik pre mňa spravil veci, ktoré som sám nedokázal urobiť napríklad na počítači. Učil nášho grafika používať programy na strih videa a on zase na oplátku učil jeho,“ opisuje Dominikovu zodpovednosť Miroslav Jagnešák, sociálny pracovník v spoločnosti Flex House s.r.o. „Myslím si, že čo-to nás naučil, pretože sme sa nezapisovali do knihy dochádzok,“ dodáva Dominikov zamestnávateľ. „Ani jeden zápis ‘prišiel som, odišiel som vtedy‘. Tak som ich to musel naučiť,“ vysvetľuje s vážnou tvárou ambiciózny Dominik. K tomu dodáva, že po skončení strednej školy plánuje ďalej študovať pedagogiku so zameraním na cudzie jazyky. „Učiť angličtinu, nemčinu – to by bolo moje.“
Spolupráca s ľuďmi so zdravotným postihnutím nikdy nie je jednostranná. O pozitívnom vplyve na okolie hovorí zamestnávateľ, Dominikova mama aj job koučka Petra Regulyová. „Pri práci s Dominikom som sa naučila komunikovať jednoduchšie a rozkrokovať danú činnosť,“ vysvetľuje.
Dominikova mama vidí zároveň veľký posun po prvej pracovnej skúsenosti jej syna aj v jeho osobnom živote: „Naučil sa vyjadriť, keď niečomu nerozumie, a tým pádom ho vieme viac pochopiť aj my.“ Myšlienku ďalej rozvinul aj zamestnávateľ, ktorý tvrdí, že práca ako taká človeku so zdravotným postihnutím veľmi pomáha a môže mu z dlhodobého hľadiska radikálne zmeniť život.