Monika Bickert, viceprezidentka pre zásady týkajúce sa obsahu
Počas posledného desaťročia internet dokázal zlepšiť ekonomiky, znovu spojil rodiny, získal peniaze na dobročinné účely a pomohol dosiahnuť zmeny politiky. Internet ovšem takisto zjednodušil zdieľanie škodlivého obsahu, napríklad nenávistných výrokov alebo propagandy teroristov.
Vo vládach, v akademických kruhoch a aj inde sa vedú debaty o tom, ako zaistiť, aby internetové platformy niesli zodpovednosť, predovšetkým s ohľadom na snahu zaistiť ľudom bezpečie a chrániť základné práva, ako je sloboda prejavu.
V minulom roku vyzval Mark Zuckerberg, CEO spoločnosti Facebook, vlády, aby pro vytváraní a prijímaní nových predpisov týkajúcich sa on-line obsahu spolupracovali s on-line platformami, a pri tom uviedol: „Nie je možné odstrániť všetok škodlivý obsah z internetu, ale keď ľudia používajú desiatky rôznych služieb – a každá služba má svoje pravidlá a svoje postupy – potrebujeme prístup, ktorý sa bude viac opierať o štandardizáciu.“
Dnes vydávame bielu knihu, ktorá predkladá určité otázky, ktoré by mala regulácia on-line obsahu riešiť.
Štúdia „Charting The Way Forward: Online Content Regulation“ (Hľadanie cesty vpred: regulácia on-line obsahu) sa opiera o nedávny vývoj v tejto oblasti, vrátane legislatívneho úsilia a vedeckej práce.
Posunúť konverzáciu na vyššiu úroveň
Štúdia predkladá štyri otázky, ktoré sa v debate o regulácii on-line obsahu dotýkajú jadra veci:
- Ako môže regulácia obsahu najlepšie znížiť množstvo nenávistných výrokov a pritom súčasne zachovať slobodu prejavu? Regulácia by mohla zaistiť vládam aj jednotlivcom informácie, ktoré potrebujú k presnému posúdeniu úsilia, ktoré vynakladajú spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, tým, že budú požadovať zavedenie systémov ako užívateľsky jednoduchých kanálov pri hlásení obsahu, externého dohľadu nad zásadami a rozhodnutiami pri ich vynucovaní alebo zavedení procedúr pravidelného zverejňovania údajov o vynucovaní zásad.
- Ako môže regulácia zvýšiť zodpovednosť internetových platforiem? Regulačné orgány by mohli zvážiť požiadavky na spoločnosti, napríklad povinnosť zverejňovať obsahové zásady, povinnosť konzultovať so zainteresovanými stranami podstatné zmeny štandardov, vytvorenia kanálu pre užívateľov, pomocou ktorého by sa títo užívatelia mohli odvolávať proti rozhodnutiam spoločnosti odstrániť, či prípadne neodstrániť nejaký obsah.
- Mala by regulácia požadovať, aby internetové spoločnosti dosahovali určitých výkonnostných cieľov? Spoločnosti by mohli byť pozitívne motivované k plnení cieľov, napríklad k zaistení, aby bol výskyt násilného obsahu nižší než určitá dohodnutá hranica.
- Mala by regulácia definovať, aký „škodlivý obsah“ by ma byť na internete zakázaný? Zákony obmedzujúce slobodu prejavu bývajú obvykle implementované donucovacími orgánmi a súdmi. Moderovanie obsahu na internete je však úplne odlišného. Vlády by mali vytvoriť pravidlá, ktoré budú túto zložitosť zohľadňovať, pravidlá, ktoré budú brať v úvahu preferencie užívateľov a rozdiely medzi službami na internete, pravidlá, ktoré by bolo možné uplatňovať vo veľkej mierke a ktoré umožnia pružnosť s ohľadom na rôzne jazyky, trendy a kontext.
Pokyny pre budúcu reguláciu
Do vývoja regulačných riešení by sa mali zapojiť nie len zákonodarcovia, súkromné spoločnosti a občianska spoločnosť, ale tiež užívatelia on-line platforiem. Nasledujúce princípy sa opierajú o to, čo sme sa naučili v rámci boja so škodlivým obsahom a počas diskusií s ostatnými.
- Zodpovednosť v systémoch a procedúrach spoločností zavedených na účely moderovania obsahu možno najlepšie zabezpečiť vytvorením stimulov pre spoločnosti, ktoré budú zodpovedne vyvažovať hodnoty, ako je bezpečnosť, súkromie a sloboda prejavu.
- Globálna povaha internetu. Akýkoľvek národný regulačný prístup k riešeniu škodlivého obsahu by mal rešpektovať globálnu podobu internetu a hodnotu cezhraničnej komunikácie. Cieľom by mala byť vyššia miera interoperability medzi regulačnými orgánmi aj reguláciami.
- Sloboda prejavu. Okrem toho, že by regulačné orgány mali dodržiavať ustanovenia článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (a súvisiacich pokynov) a mali by tiež uvažovať o dopadoch svojich rozhodnutí na slobodu prejavu.
- Technológie. Regulačné orgány by mali porozumieť tomu, čo dokážu technológie pre moderovanie obsahu a aké majú obmedzenia a mali by umožniť internetovým spoločnostiam pružne fungovať a inovovať. Prístup, ktorý funguje pre konkrétny platformu alebo typ obsahu, môže byť menej účinný (alebo dokonca kontraproduktívne), ak sa použije inde.
- Primeranosť a nutnosť. Regulačné orgány by mali brať do úvahy závažnosť a mieru výskytu škodlivého obsahu, jeho stav podľa zákona a úsilie, ktoré už bolo vo vzťahu k riešeniu daného obsahu vyvinuté.
Ak budú nové rámce pre reguláciu škodlivého obsahu správne navrhnuté, môžu formulovať nové cesty zdieľania zodpovednosti a spolupráce medzi vládami, spoločnosťami a občianskou spoločnosťou, a prispieť tak k ďalšiemu úspechu internetu. Nesprávna podoba týchto snáh však hrozia neúmyselnými následky, ktoré môžu spôsobiť, že budú ľudia v on-line priestoru menej bezpeční, dôjde k potlačeniu slobody ich prejavu a spomalenie inovácií.
Dúfame, že táto štúdia pomôže stimulovať ďalšie debatu ohľadom regulácie on-line obsahu. Nadväzuje na štúdiu publikovanú v minulom septembri, ktorá sa zaoberala prenosnosťou údajov, a v nadchádzajúcich mesiacoch vydáme ďalšie štúdie zamerané na voľby a súkromie.