Vzdelávanie detí v oblasti peňazí je do veľkej miery na pleciach rodičov.

Väčšina z nich (81,5 %) si myslí, že sa školy tejto téme málo venujú. Fakt, že doterajšie vzdelávanie je málo efektívne, dokazuje aj PISA testovanie školákov. Podľa neho deti, pre ktoré sú školy zdroj informácií o peniazoch, totiž majú rovnaké, tj. priemerné výsledky finančnej gramotnosti ako tie, ktoré školu neuvádzajú. Pri príležitosti dnešného Dňa učiteľov poukazuje 365.bank na potrebu finančného vzdelávania na školách, ale aj v rodinách.

Slovensko má v rámci krajín OECD najvýraznejšie rozdiely medzi žiakmi v dôsledku socioekonomickej situácie. V PISA testovaní dosiahli deti s lepším zázemím o viac ako 100 bodov vyššie skóre vo finančnej gramotnosti oproti žiakom vyrastajúcimi v horších podmienkach. Najlepšie sú na tom deti z gymnázií a z lepšie finančne zabezpečených rodín.

„Školy nie sú schopné stierať socioekonomické rozdiely. Dôvodom je fakt, že finančné vzdelávanie je prierezovou témou, avšak pre veľký objem učiva sa znižuje jeho efekt. Výučba neposkytuje dostatok priestoru na medzipredmetovosť či praktické aktivity. Situáciu komplikuje aj personálna poddimenzovanosť školstva, slabé možnosti vzdelávania súčasných a budúcich pedagógov, ale aj aktuálna pandémia koronavírusu, ktorá problematiku odsúva na vedľajšiu koľaj,“ uvádza Zuzana Labašová programová riaditeľka Komenského inštitútu.  

Riešením tejto situácie by podľa jej slov mohla byť aktuálna kurikulárna reforma školstva, ale aj kontinuálne vzdelávanie a podpora súčasných pedagógov, zadefinovanie metodikydidaktiky na odovzdávanie finančných tém, ale aj edukácia budúcich pedagógov.

V dôsledku toho, že rodičia vnímajú finančné vzdelávanie ako nepostačujúce, drvivá väčšina z nich (90,2 %) sa nespolieha na školy. Snažia sa uchopiť túto problematiku sami, avšak až polovica rodičov priznáva, že je to oblasť, ktorej by sa malo v rodinách venovať viac. Dokonca sedem z desiatich dospelých sa cíti v tejto problematike neisto. Aj keď sú pre deti najčastejším zdrojom informácií o peniazoch práve rodičia, venujú sa im dospelí skôr v teoretickej rovine.

Podľa prieskumu 365.bank deťom chýbajú hlavne praktické skúsenosti. Ich finančná gramotnosť je priemerná, pričom tie deti, ktoré majú reálnu skúsenosť s peniazmi, dosahujú aj lepšie výsledky finančných vedomostí. 

Tretina detí nebola nikdy pri rodičoch pri zriaďovaní bankových produktov. Šesť z desiatich detí vo veku 15 rokov síce má účet v banke, avšak vreckové naň dostáva len tretina z nich. Je preto dôležité, aby sa rodičia v rámci finančnej výchovy zamerali aj na praktickú stránku vzdelávania. Mali by vytvárať deťom príležitosti narábať s hotovostnými aj bezhotovostnými peniazmi, pričom dopomôcť im môžu aj technológie, ako sú detské bankové aplikácie, platobné karty či nositeľné zariadenia,“ uvádza Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.

Celkovo 38 % 15-ročných nemá skúsenosť s výberom peňazí z bankomatu. Ešte horšie sú na tom deti v oblasti bezhotovostných platieb. Podľa prieskumu 365.bank 44 % žiakov vo veku 13 a 14 rokov nemá skúsenosti s platbou kartou. Väčšine mladších detí vo veku od 11 a 12 rokov (80 %) zas chýbajú skúsenosti s čítaním výpisu z účtu.  

Značky: