Slovenská pošta vydáva prvú poštovú známku v roku 2020 k „75. výročie tragických udalostí v obciach Ostrý Grúň a Kľak“. Motívom poštovej známky je portrét starej ženy a fragmenty zlomeného kríža pod ňou ako symbol tragických udalostí z 21. januára 1945, keď bolo fašistami zmasakrovaných 148 obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak, ktoré boli následne vypálené. V pozadí motívu je číslo 148, čo je počet obetí tragických udalostí.
75. výročie tragických udalostí v obciach Ostrý Grúň a Kľak
Poštová známka má nominálnu hodnotu 1,90 €, rozmery 27,2 × 44,4 mm vrátane perforácie a vychádza vo forme upraveného tlačového listu s 10 známkami. Známku vytlačila technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Súčasne s poštovou známkou vydáva Slovenská pošta obálku s pečiatkou First Day Cover (FDC) s dátumom 17. 1. 2020 a domicilom mesta Ostrý Grúň. Motívom prítlače obálky je detail murovaného pastofória s polámaným krížom z vypálenej kaplnky v Kľaku. Motívom pečiatky je zbúraný múr domu ako symbol deštrukcie oboch vypálených obcí. Obálku s pečiatkou vytlačila technikou oceľotlače Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, First Day Cover obálky s pečiatkou ako aj rytiny poštovej známky a je akademický maliar Rudolf Cigánik.
Tragické udalosti v obciach Ostrý Grúň a Kľak
Na Slovensku pôsobila v období 2. svetovej vojny špeciálna protipartizánska jednotka Edelweiss. Táto jednotka sa brutálnym spôsobom zúčastnila vraždy civilného obyvateľstva v Ostrom Grúni a Kľaku. Dňa 21. januára 1945 prepadli obec Ostrý Grúň, kde v dome Izidora Debnára a v ďalších domoch postupne zavraždili 65 osôb. Obeťami fašistov sa stali deti, ženy a starí ľudia. Po krvavej masakre v Ostrom Grúni alkoholom opojená banda vrahov vtrhla do susednej obce Kľak. Tu zavraždili ďalších 83 osôb. Najmladšia obeť bola trojmesačná Jozefínka Haringová. Veľmi krutým spôsobom zaobchádzali so zraneným 21-ročným partizánom Martinom Herkom, ktorému rezali chodidlá, stiahli kožu z tela, odrezali uši, nos, jazyk a vyklali oči. Napokon ho ešte živého hodili do plameňov horiaceho domu. V hornom Kľaku vrahovia zastrelili partizánov Jakaba a Boroša. Obyvateľov vyhnali z domov do treskúcej zimy a sústredili ich na voľnom priestranstve pri kaplnke, kde proti nim namierili guľomety. Celkove v týchto dvoch obciach zavraždili 148 osôb, z toho 56 žien a 38 detí. Počas opätovného zákroku, ktorý vykonali 26. januára 1945, vypálili ďalšie domy a hospodárske budovy: v Ostrom Grúni 112 domov a 78 hospodárskych budov, v Kľaku 132 domov a hospodárskych budov. Fašisti sa pomstili aj na obyvateľoch obcí Hrabičov a Župkov, ale i Prochot, kde vypálili 140 domov a hospodárskych budov. Nedeľa 21. januára 1945 sa vyznačovala tým, že v celej Kľackej doline boli obrovské záveje snehu. Táto nedeľa vošla do našich dejín a spomienok i ako Krvavá nedeľa. Padlým hrdinom obidvoch obcí patrí naša česť a úcta. Navždy zostanú v pamäti nášho národa. Chráňme si ako dar slobodu a demokraciu, za ktorú oni umierali. Doba, v ktorej žijeme, stavia pred nás čoraz naliehavejšiu úlohu chrániť mier a uchovať v pamäti všetkých padlých, aby tí, ktorí prídu po nás, nezabudli na statočnosť a hrdinstvo civilných obyvateľov v Ostrom Grúni a Kľaku.
Jaroslav Bulko
