Jar je pred dverami a mnohí z nás sa ocitajú pred každoročne sa opakujúcou výzvou: „zatočiť“ so zimnými kilogramami a ísť v ústrety jari a najmä blížiacemu sa letu a plavkovej sezóne ľahší, zdravší, čistejší.

Zdá sa to také jednoduché. Podobne, ako keď domácnosti či garáže alebo svoje záhradky zbavujeme na jar kadejakých nánosov. Zbavovať nánosov vlastné telo je proces podstatne komplikovanejší. O slovo sa tu totiž mocne hlási aj hlava.

Jasný dôvod – základ úspechu

„Registrujeme, že túžba schudnúť sa objavuje niekoľkokrát počas života a týka sa najmä ľudí, ktorí nemajú vytvorený efektívny systém stravovania, pričom si často zadefinujú len cieľ – schudnúť, ale nevytvoria si systém vďaka ktorému dokážu žiť v schudnutej verzii,“ približuje problém „večného“ chudnutia neuropsychológ Robert Krause  a ponúka paralelu s upratovaním izby: „Môžeme si stanoviť cieľ upratať izbu – to nás však nenaučí byť poriadkumilovnými. To isté sa týka aj otázky chudnutia – nestačí nám naplniť cieľ, ale potrebujeme si vytvoriť systém stravovania, ktorý dokáže fungovať aj bez neustáleho stanovovania si cieľov. Ľudia túžiaci po menej objemnejšej verzii seba sú často ľudia, ktorí skúšajú rôzne formy schudnutia, pričom skáču z extrému do extrému a aj z toho dôvodu ich mozog nedokáže nájsť tú cestu, ktorá mu prinesie množstvo odmien, ktoré sú hnacím motorom pri opakovaní žiadúcich činností.“

Povedané takpovediac polopate: mozog potrebuje jasný dôvod. Je to podobné, ako keď sa drilujeme cudzí jazyk. Memorovať si cudzie slovíčka a trápiť sa správnym časovaním len tak, z rozmaru, môže do istej miery fungovať – ale náš mozog bude spolupracovať omnoho ochotnejšie, keď mu oznámime – o pol roka odchádzame na ročnú stáž, zišlo by sa vedieť „šteknúť“ aspoň dačo miestnym jazykom. Práve jasne definované dôvody chudnúcej tortúry sú podľa doktora Krauseho alfa a omega celého úspechu. „Človek túžiaci po schudnutí by mal poznať dôvody, prečo to ide robiť, v čom mu to pomôže a akú odmenu mu to prinesie. A na zmenu treba byť aj pripravený.“

Toto by teoreticky mal byť najmenší problém. Kto by nebol pripravený na to, že sa zbaví nepekných „pneumatík“ a že v lete sa konečne bude môcť pochváliť figúrou, kde sa nikde nič nezarezáva ani nepreteká? Môže to znieť až neuveriteľne, ale áno – aj vyslovene pozitívna zmena s naším telom môže byť pre hlavu problém. „Človek si niekedy nedokáže zmenu udržať a vráti sa k zaužívanému stereotypu. Stále platí, že nie je až taký problém zmenu urobiť, ale výzvou je zmenu udržať. Ľudia, ktorí túžia schudnúť, sa mnohokrát v procese zmeny nenaučia, aké je to žiť v roli schudnutého a preto často dôjde k tzv. jojo efektu.“

Podpora z okolia

Kto má za sebou prvý krok – definícia a vízia, prečo chcem zmenu so svojim telom podstúpiť – môže smelo začať. Sám – alebo s podporou. Toto je čosi, čo môže mať až nečakane kladný efekt. Opäť paralely. Jazdiť na bicykli sa neučíme sami. Prvé písmená sa neučíme písať sami. Od detstva sa naša myseľ môže spoliehať, že v náročnejších momentoch sa má o čo alebo koho oprieť. Prečo by chudnutie mal byť v tomto smere výnimkou? „. Je to, ako keď chceme ísť na Mount Everest, tak si vyberieme sprievodcu, ktorý tam už niekoľkokrát bol a nevyberieme si osobu, ktorá sa venuje písaniu o Mount Evereste,“ hovorí doktor Krause a pokračuje: „To isté platí aj pri otázkach zmeny životného štýlu – odborné vedenie je nielen istejšie, ale zároveň poskytuje oporu a podporu v situácií, keď na človeka príde únava, či chuť rezignovať.“

Podpora má aj ďalšiu podobu: pochopenie u druhých, čo sa odohráva v hlave chudnúceho človeka. Okolie by to malo vedieť odhadnúť – a ak nie, treba mu to jasne povedať. Všeobecne známe je to napríklad pri abstinujúcich alkoholikoch. Vieme, že ich netreba vystavovať pokušeniam ani bodrým rečiam typu – veď iba jeden, to ti neuškodí… V hlave človeka, ktorý sa dal na cestu chudnutia, sa takisto odohráva proces odstraňovania rôznych závislostí: od jedla, od chuti na kalorické bomby, od zvyku „zajedať“ každú drobnú frustráciu.  Motivujúce okolie nebude človeka pri chudnutí vystavovať pokušeniam. A to isté platí aj pre samotného človeka zbavujúceho sa kilogramov. Ako hovorí doktor Krause, myseľ má dosť čo robiť s tým, aby sa sústredila na svoj cieľ a dôvody úsilia. Nepotrebuje byť „odkláňaná“ na bočné cestičky. „Jednoducho platí, čo nechceš zjesť, to si ani nekupuj. Ak si to kúpiš, je vysoká šanca, že  to aj zješ.“     

Diétne plány – dobrá pomoc

Nie každý má možnosť najať si vlastného výživového poradcu, ktorý ho bude sprevádzať všetkými úskaliami na jeho ceste za vysnívanou postavou. Pomocnú ruku vie podať premyslený stravovací systém. KetoDiet ponúka dlhoročné a overené princípy, ktorými sa dá dosiahnuť viditeľná zmena v priebehu niekoľkých mesiacov, ba dokonca týždňov. Kto si netrúfa spoľahnúť sa na vlastné metódy – prípadne už v tomto smere niekoľkokrát zlyhal, práve preto, že nešiel podľa overených a fungujúcich pravidiel – má možnosť nechať sa viesť presným harmonogramom, rozpisom jedál a časov konzumácie, upozorneniami, čo je a nie je povolené. Doktor Krause to považuje za vhodný spôsob redukcie kíl najmä pre tých, ktorí pri chudnutí nevedia, „kam z konopí“:  „V živote potrebujeme okrem toho, čo chceme, poznať aj to čo nechceme. Ak poznáme tieto hranice, tak vieme v rámci akých mantinelov sa môžeme hýbať. Nejde teda len o zadefinovanie túžby, ale aj o poznanie hrozby. Ak človek pozná obe strany rieky, tak dokáže omnoho efektívnejšie veslovať, rýchlejšiu pomyselnú rieku splaviť a zároveň vyhnúť sa pomyselným perejám, ktoré môžu jeho čln prehodiť a v horšom prípade aj zaplaviť. Poznať presný harmonogram, mať v zmene systém a sústrediť sa na cestu než na samotný cieľ je kombinácia, ktorá človeku určite pomôže dosiahnuť to, po čom túži.“

Tešme sa na cieľ – a tešme sa aj na samotný proces

Zaujímavé je aj to, ako rôzne môžeme vnímať proces chudnutia. Keď stojíme na začiatku, môže sa to zdať takmer neprekonateľné – dokázať, aby čísla na váhe začali klesať. Toľko odriekania, sebazapierania – takáto predstava nejedného človeka vystraší. Aj tu ale platí, že realita je nakoniec únosnejšia ako počiatočné predstavy. A znovu v tom zohráva úlohu fungovanie nášho mozgu. Ten dokáže aj v procese chudnutia naskočiť na pozitívnu vlnu: „Ľudský mozog je spokojný vždy, keď systém funguje a miluje okamžitú odmenu,“ vysvetľuje neuropsychológ, „čiže keď sa človek zamiluje už do procesu a nie len do výsledku, je už na svojej ceste pozitívne odmeňovaný. Toto naša myseľ potrebuje.“

Toto však pochopí skutočne iba ten, kto na cestu zmeny nastúpi. Prvotná predstava „číreho utrpenia“ počas chudnutia tak postupne dostáva nové rozmery a každý jeden maličký úspech človeka nesmierne povzbudí a ženie ho ďalej.

Privítajme zmenu – a udržme si ju

Vydržať na ceste, schudnúť, dopracovať sa k zmene – to je skvelý výsledok. Už iba dosiahnuť „trvalú udržateľnosť“. Pojem tak často používaný v ekológii však presne vystihuje aj to, čo nás čaká po dosiahnutí cieľa. Neuropsychológia kladie dôraz na vytvorenie nových návykov, stereotypov. Nie nadarmo sa hovorí, že keď schudneme, tak sme zrazu „iný človek“. To by malo platiť pre telo – aj myseľ. Ako to dosiahnuť? „ Ak sa rozhodneme byť človekom, ktorý má XY kíl, cíti sa zdravšie, vitálnejšie a má viac energie, tak každý deň posiľňujme túto identitu pomocou malých krokov, ktoré sa vo finále premenia na udržateľný návyk. Návyk je totižto správanie, ktoré sa zopakovalo dostatočné veľa ráz na to, aby sa zautomatizovalo. Okrem toho prinieslo ľudskému organizmu množstvo odmien a preto ľudský mozog túži po zopakovaní tých vzorcov, ktoré sa na tom spolupodieľajú.“

Je to vlastne úplne prosté: neberme chudnutie ako trápenie. Poďme na to ako na cestu, ktorá potrebuje svoj čas, svoje malé kroky. Postupná zmena je aj podľa neuropsychológa doktora Krauseho tá najefektívnejšia. A myslime na to, čo nám tento nový vietor priniesol do života, aj na to čo odvial – bohaté opulentné večere napríklad… Neuropsychológ Robert Krause to na záver zhŕňa takto: „Keď niečo získame, tak niečo stratíme. Keď niečo stratíme, tak aj niečo získame. Motivujú nás však tie činnosti, pri ktorých zisk prevýši stratu. Často pri zmene stravovacích návykov pomáha aj uvedomenie si toho, akým človekom chceme byť a následne malými víťazstvami sa o tom ubezpečiť. Niekedy môže napomôcť otázka – Ako by sa teraz správal zdravý človek? Myslime na to, že naše návyky budujú našu identitu a naša identita následne buduje naše návyky.“

Značky: