Uhlíkové pasy by mohli znamenať nový spôsob cestovania s ohľadom na životné prostredie.
Už niekoľko rokov ide o široko diskutovanú tému. Je zrejmé, že len samotný uhlík a znižovanie tzv. uhlíkovej stopy nebude na zlepšenie životného prostredia stačiť. V téme sa veľmi diskutuje o znížení zvyšujúcej sa teploty v mnohých oblastiach sveta. Podľa webu CNN s odvolaním na magazín The Conversation bolo leto 2023 priaznivé na počet turistov v rámci celého sveta. Dosiahol totiž 84 % úroveň spred pandémie.
V niektorých krajinách, ako napríklad vo Francúzsku, Dánsku alebo Írsku, bol dopyt po cestovaní ešte vyšší, ako v časoch pred koronakrízou. Do toho ale treba započítať aj nepriaznivé faktory, ako napríklad horúčavy a požiare v Grécku alebo na Havaji a takisto aj v ďalších dovolenkových lokalitách.
Uhlíkový pas
Ide o myšlienku, ktorá zaručene vyvolá mnohé kontroverzie. Spočíva v tom, že každý cestujúci bude mať pridelený ročný limit emisií, ktoré nemôže prekročiť. Na pohľad by sa mohlo zdať, že ide o úplne nový nápad, avšak o podobnej koncepcii, vtedy nazývanej osobné obchodovanie s emisiami, sa rokovalo v parlamente v Spojenom kráľovstve už v roku 2008. Neprešla.
Priemerná uhlíková stopa na jedného človeka je v Spojených štátoch 16 ton. Ide o jednu z najvyšších uhlíkových stôp v rámci svetového porovnania. Vo Veľkej Británii je to len 11,7 tony. Stále je to však viac ako 5-násobok udržateľnej hodnoty v rámci parížskej dohody tak, aby sme udržali nárast globálnej teploty pod 1,5 °C oproti predindustriálnej spoločnosti.
Lietadlom iba dvakrát
Premeníme to na jednoduchšie predstaviteľné hodnoty a predstavme si leteckú dopravu. Hoci sa jedná o jednu z najviac diskutovaných a kontroverzných tém, v skutočnosti kontajnerové a výletné lode majú mnohonásobne vyššiu spotrebu. Radia sa medzi najväčších znečisťovateľov v produkcii oxidu uhličitého.
Ak by sme sa mali držať prísľubov a cieľov, ktoré si krajiny stanovili do roku 2050, musela by uhlíková stopa v priemere klesnúť pod 2 tony. Znamená to, že ročne by ste mohli absolvovať 2 spiatočné lety medzi Londýnom a New Yorkom.
V správe sa ďalej uvádza, že v rokoch 2013 až 2018 sa množstvo emisií CO2 z komerčných lietadiel zvýšilo o 32 %. Ide o celosvetové porovnanie, ktoré jasne ilustruje narastajúcu obľubu v tomto spôsobe cestovania. Nemalý podiel však budú mať aj nákladné lety.
Koľko by mali stáť letenky:
Povedzme si priamo, že cena je hlavný motivátor. Tentoraz však v neprospech prírody. Ceny leteniek klesajú, no medziročne by musela cena vzrásť o 1,4 %. To by mohlo ľudí odradiť od uprednostňovania tohto spôsobu cestovania. Dobrým spôsobom sa javí nahradiť krátke lety vlakovou dopravou. Krajiny ako Belgicko a Francúzsko už vyvinuli iniciatívu, aby motivovali používateľov uprednostniť vlakovú dopravu. Nie vždy je však motivácia pozitívna a niektoré štáty sa vybrali cestou negatívnej motivácie.
Budúcnosť
Dnes je lietanie pomerne lacná záležitosť. Je zaujímavé, akým spôsobom sa tvoria ceny leteniek, akým spôsobom spoločnosti vykazujú zisk, alebo potom rýchly krach. Jedno je však isté, tento spôsob dopravy bude s pribúdajúcimi rokmi zažívať zmeny. Vyššie ceny leteniek by mohli byť len časťou zmien. V priebehu niekoľkých rokov sa možno budeme musieť prispôsobiť odlišným pravidlám v rámci nielen leteckej dopravy, ale prepravy celkovo.
Zdroj: The Conversation / CNN
Prečítajte si aj:
