Augustín Revák je riaditeľ Technickej divízie v spoločnosti SWAN. Svoje pôsobenie v telekomunikačnom sektore zahájil v spoločnosti eTel Slovensko už počas štúdia na Technickej univerzite v Košiciach, špecializácia elektronika a telekomunikačné systémy.

Po absolvovaní univerzity v roku 2003 nastúpil do spoločnosti GTS Slovakia na pozíciu Project Manager. Od roku 2006 viedol Projektové oddelenie, ktoré sa zaoberalo návrhom a realizáciou zákazníckych pripojení a zastrešovalo konsolidáciu sietí jednotlivých akvirovaných spoločností. V roku 2009 sa záber oddelenia rozšíril aj na starostlivosť o komunikáciu s dodávateľmi, návrh chrbticovej siete a zákazníckych riešení. Vo februári 2015 sa stal Technickým riaditeľom spoločnosti Benestra. Vo voľnom čase rád cestuje, hrá golf a počúva živú hudbu.

S Augustínom Revákom sme sa rozprávali o aktuálnych, ale aj budúcich trendoch v segmente fixných služieb pri firmy a o tom, čo všetko prinesie spojenie operátorov SWAN a Benestra.

TI: Čo máte na starosti v novom SWANe?

AR: Zo SWANu som dostal dve oddelenia a to je oddelenie prevádzky hlasových služieb, pod ktoré spadá aj vývoj nových služieb a oddelenie prevádzky dátových služieb. Sem patrí riešenie problémov, ktoré majú zákazníci, implementácia a zriaďovanie nových služieb a prevádzka IPTV a biznisových zákazníkov.

Počas bežného pracovného dňa mám porady s technickými tímami zo SWANu aj z Benestry, kde riešime naše úlohy a projekty a vymieňame si informácie. Špeciálne v tomto období beží obrovské množstvo konsolidačných projektov, hľadáme podobné systémy a aplikácie v jednej aj v druhej spoločnosti a snažíme sa nájsť riešenie, do ktorého pôjdeme spolu.

Prvú veľkú tému, ktorú sme spoločne riešili, bolo vytvorenie spoločnej siete. Vybudovali sme jednu celoslovenskú sieť s veľkým 100-gigabitovým okruhom v rámci krajských miest a menšími 10-gigabitovými okruhmi v okresných mestách.

TI: Bol to náročný projekt? Ako dlho prebiehal?

AR: Projekt sa spustil v júni, v septembri sme začali s budovaním a skončili sme v decembri. Rekonfigurovali sme viac ako 2000 okruhov, museli sme zmeniť našu topológiu a migrovať všetky trasy SWANu. Na novej sieti fungujeme už rok a to bez akýchkoľvek vážnych problémov.

Rekonfiguráciami sme strávili viac ako 45 nocí, prerábali sme všetky uzly na Slovensku, vymenili sme 54 zariadení. Počas celého projektu sa objavili len 2 problémy a to je minimálny počet chýb vzhľadom na jeho komplexnosť. Považujem ho za veľmi dobrý projekt.

Teraz prebiehajú diskusie o konsolidácii siete na vyššej vrstve, L3. S tým súvisí zjednotenie dokumentácie aj informačných systémov, bude s tým obrovské množstvo práce.

TI: Tešíte sa na záver fúzie? Čo si od nej sľubujete?

AR: Spojenie oboch spoločností považujem za veľmi vhodné. Benestra bola silná v biznisovom segmente, SWAN je silný v rezidenčných a verejných službách. Spojením oboch sietí budeme vedieť pokryť viac lokalít a tiež sa zvýši aj priepustnosť siete a kvalita a dostupnosť služieb.

Veľká výhoda bude, že budeme sedieť spolu v jednej budove. Nebudeme už teda musieť cestovať medzi dvoma sídlami a jednoduchšie sa budú koordinovať projekty a odovzdávať informácie. Spojením tiež trochu urýchľujeme evolúciu niektorých vecí. Každá spoločnosť sa posúva ďalej určitým tempom, vďaka spoločnému know-how však vieme spraviť významné kroky a prejsť na iné, lepšie riešenie bez toho, aby sme tomu museli venovať veľa času.

TI: Čo znamená spojenie Benestry a SWANu pre zákazníkov?

AR: Zvýšilo sa nám pokrytie na Slovensku, pretože SWAN prevádzkuje aj pripojenie do internetu cez LTE v 3,7 GHz pásme. Nové pokrytie je teda podstatne väčšie, ako mala Benestra doteraz. Platí to tiež pre optické infraštruktúry v rámci miest a iné siete. Dostupnosť zákazníkov sa tak v praxi podstatne zvýšila, možno až o 50%. V rezidenčných miestach, ktoré SWAN pokrýva, sa nachádza veľa obchodných sietí, bankových pobočiek a podobne a to sú klienti Benestry. Teraz ich vieme pripojiť a obslúžiť.

A keďže sme prešli na spoločné jadro, zvýšila sa aj priepustnosť siete, kvalita a dostupnosť služieb. Sieť má dostatočnú kapacitu, aby zákazníci mohli rásť a objednávať si vyššie kapacity.

TI: Ako by ste zhodnotili rok 2018?

AR: Posilnili sme sieť a zvýšili sme priepustnosť na 100 gigabitov. Naša zahraničná konektivita stúpla na 200 gigabitov, myslím si, že to žiaden iný operátor nemá. Rozvíjala sa aj technológia LTE v 3,7 GHz pásme.

V roku 2018 sme dostali cenu za komunikáciu roka k DDoS útokom. Vyvinuli sme riešenie so spoločnosťami Flowmon Networks a F5 Networks, ktoré je postavené na detekcii, ochrane a očistení dát. V priebehu júna sme vďaka tomuto riešeniu dokázali v inštitúciách, ktoré boli napadnuté, detekovať útok, zabrániť škodám a veľmi rýchlo naň reagovať.

Teší ma to, pretože keď spájate spoločnosti, vývoj dokáže ísť ľahko do ústrania. My sme však popritom vyvíjali nové produkty, ktoré komerčne predávame a sú dostupné nielen veľkým spoločnostiam, ale aj malým firmám. Keď si pozriem štatistiky, malých DDoS útokov je na Slovensku približne 20-tisíc denne a to len v rámci našej siete. Veľké útoky sú v priemere 3 až 4 denne.

TI: Aké sú vaše plány na rok 2019, kam sa budú uberať IT služby?

AR: Biznisové služby sa budú uberať smerom k maximálnemu zjednodušeniu ich zriaďovania. Chceme umožniť zákazníkom, aby si vedeli lepšie interne manažovať služby a neboli odkázaní na operátora pri úkonoch, ako je zmena smerovania dát, navyšovanie kapacity, priepustnosti alebo iné zmeny na sieti. Rastie po tom dopyt.

V budúcnosti bude veľkou vecou určitá automatizácia v rámci siete. Robím na nej skoro rok a pol a na IT služby bude mať rovnaký dopad ako robotizácia v automobilovom priemysle. Vďaka nej sa zvýši efektivita, kvalita služby, eliminujú sa ľudské chyby a zvýši sa aj rýchlosť zriaďovania a aplikovania zmien na sieti.

TI: Plánujete poskytovať aj riešenie pre Internet vecí?

AR: Máme postavené testovacie riešenie a niekoľko testovacích senzorov v Bratislave. Dáta zbierame, pracujeme s nimi, vieme ich vyhodnocovať a vieme riešenie poskytnúť aj zákazníkom v niektorých regiónoch, pričom ho postupne rozširujeme na celé Slovensko.

Internet vecí však nie je iba o zbieraní dát. Momentálne existujú technológie na zber aj uchovávanie dát, ale chýbajú skúsenosti či zariadenia, ktoré by dokázali tieto dáta vyhodnocovať do takej formy, ktorá by predstavovala pridanú hodnotu a dala by sa uplatniť v praxi. Predpokladám, že potrvá ešte 2 až 3 roky, dokedy ich budeme vedieť efektívne využiť.

Keď na to budú pripravené ďalšie riešenia a služby, chceli by sme byť aj pri budovaní inteligentných miest.

Ďakujeme za rozhovor

Prečítajte si aj:

SWAN a BENESTRA už žijú spolu

Roman Kadlec

Roman Kadlec
Testujem inteligentné hodinky, robotické vysávače, smartfóny a herné zariadenia. Sledujte ma na sociálnych sieťach @roman_fitit