Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti, Národný bezpečnostný úrad, Úrad na ochranu osobných údajov a Asociácia kybernetickej bezpečnosti pripravili k Medzinárodnému dňu bezpečnejšieho internetu pre širokú verejnosť krátku informačnú kampaň.
Laická verejnosť často prenáša zodpovednosť za svoju bezpečnosť v online priestore na organizácie, akými sú silové zložky, zamestnávatelia, škola alebo iné inštitúcie. Je to však mylná predstava, pretože najmä používateľ zodpovedá za ochranu informačných aktív, ktoré vlastní alebo používa v práci.
Budovanie bezpečnostného povedomia predstavuje cielenú prácu s rôznymi používateľmi, ktorí sa líšia vedomosťami, zručnosťami aj schopnosťami porozumieť moderným technológiám. Pre všetkých však platí nespochybniteľná trojica: Aktualizujte, zálohujte a nedôverujte.
Motívom 18. ročníka je „Spoločne za lepší internet“ a tento deň je výzvou pre všetkých, aby bol internet bezpečnejším a lepším miestom, najmä pre deti a mladých ľudí.
Deň bezpečnejšieho internetu sa datuje od roku 2004 projektom EÚ SafeBorders, ktorý neskôr prevzala sieť Insafe. Iniciatíva prerástla geografické hranice a v súčasnosti sa podujatia konajú v približne 170 krajinách. Určovanie medzinárodných dní je v pôsobnosti OSN a cieľom je zdôrazniť dôležité aspekty ľudského života a histórie.
„Pandémia presunula ekonomiku, vzdelávanie aj spoločenský život do online prostredia a urýchlila aj tie najodvážnejšie predpovede o používaní kybernetického priestoru. Dramaticky rýchlo sme nútení získavať nové zručnosti, ale zároveň rýchlo stúpa aj počet kybernetických bezpečnostných hrozieb“, konštatuje Tomáš Hettych z Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.
Z hľadiska rutinného, súkromného používania internetu sú najohrozenejšou skupinou deti a mládež. Väčšina detí nevníma hrozby v online svete. Uvedomia si, že sa stali obeťou zločinu, až keď dôjde k ujme, často aj k zdravotnej. Mnohí rodičia nevedia o potrebe ochrany detí pred kybernetickými bezpečnostnými hrozbami. Vyplýva to z nedostatku času, prostriedkov alebo odbornej.
Kyberšikana označuje čin alebo sériu činov zameraných na ubližovanie na psychike, sebadôvere alebo morálke dieťaťa. Kyberzločinci sa zameriavajú na deti typicky cez sociálne siete aj z dôvodu vlastného sexuálneho uspokojenia. Manipuláciou donútia dieťa nahrať explicitný obsah, ktorý následne mnohokrát využijú aj komerčne.
„Deti nechápu spoločenské obmedzenia. Bežne napríklad vo svojich profiloch na sociálnych sieťach publikujú citlivé osobné údaje, ktoré by nemali byť zverejnené, napríklad adresu bydliska a plány rodinných dovoleniek. Tým sa online hrozby prelínajú s hrozbami fyzického sveta, kedy môže dôjsť počas neprítomnosti ku krádežiam“ upozorňuje hovorca Asociácie kybernetickej bezpečnosti David Dvořák, „deti môžu nechtiac vystaviť rodiny aj negatívnym finančným dôsledkom napríklad náhodným stiahnutím škodlivého softvéru, ktorý hackerom umožní prístup na bankové účty ich rodičov alebo k iným citlivým informáciám“.
Vo veku od 12 rokov predstavuje internetová populácia Slovenska 3,06 milióna používateľov, 2,73 milióna používajú na pripojenie do internetu mobily a 1,2 milióna tablety. Cieľom programov na zvyšovania povedomia by malo byť preto posilnenie zručností a znalostí detí, rodičov, ale aj učiteľov, aby mohli všetci využívať online technológie čo najbezpečnejšie.
Zdroj: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky