Nikto múdry z neba nespadol. Vzdelanie nám otvára možnosti a rozširuje poznanie. Inak to nie je ani u nás v redakcii, kde si trúfame povedať, že sa učíme doteraz. Naši redaktori vám prinášajú svoje najsilnejšie zážitky počas svojho štúdia.
ONDREJ
Najsilnejší zážitok v škole pre mňa bol stredoškolský profesor matematiky na gymnáziu v Leviciach. Učil nás predmet, ktorý veľa študentov predtým nemalo príliš v obľube, ale robil to inak. Zmenil matematiku na šach, kde sme hľadali správne riešenia často aj komplikovaných systémov rovníc.
Po polroku jeho výuky väčšina mojich spolužiakov vrátane mňa na rodičovskom združení prehlásila, že matematika je ich najobľúbenejší predmet. Bol to jasný príklad toho, že energia učiteľa sa dokáže preniesť do jeho žiakov. Keby to tak bolo aj s inými predmetmi. Pamätám si na dejepis, ktorý sme sa učili len ako nepodstatné memorovanie rokov. Keď sa dnes pozriem na to, koľko videní má kanál „Dejepis inak“ opäť vidím môjho učiteľa matematiky a jeho schopnosť skutočne odovzdávať poznatky iným.
Zdroj: Ondrej MackoFERO
Natrvalo mi utkvel v pamäti môj prvý detský kontakt s tým, ako ľudská psychológia dokáže ovplyvniť zdanlivo čisto telesné úkony. Na základnej škole som patril do triedy „C“, pričom pravidlom bolo, že na hodine telesnej výchovy, nech sme hrali basketbal, futbal či volejbal, sme s triedou „B“ vždy prehrali. Boli skrátka lepší a dialo sa to po celých osem rokov, čo je pre dieťa prakticky celý život, ktorý si pamätá.
V siedmom ročníku náš učiteľ telesnej výchovy ochorel a na jednu hodinu, pri ktorej sme mali hrať futbal, k nám prišiel učiteľ zo športovej triedy „A“. Postavil nás do radu a povzbudil nás, aby sme do zápasu dali všetko a že nám drží palce. Všetci sme však len automaticky skleslo mávli rukou a povedali mu, že sa nám aj tak nepodarí vyhrať. Učiteľ sa nechápavo spýtal, že prečo, na čo sme mu svorne odpovedali, že s „béčkarmi“ prehrávame vždy, pretože sme príliš slabí.
Učiteľ sa začudoval, zapískal na píšťalku a vykríkol: „Čože, slabí? Tak si dajte všetci 20 klikov, aby ste boli silnejší.“ Zasmiali sme sa, cítili sa trápne a poslúchli ho. Do zápasu sme nastúpili veselí a bez porazeneckej nálady. Doteraz cítim ten euforický pocit, keď sa nám následne po prvýkrát podarilo vyhrať. A viete čo je na tom najzvláštnejšie? Až do konca ZŠ sme hrali futbal ešte mnohokrát, pričom sme s nimi už nikdy neprehrali. Zakaždým mi to prišlo ako mágia, avšak šlo len o dôkaz toho, ako nám porazenecký postoj vytvorený počas predošlých rokov zabránil v tom, aby sme si uvedomili, že už dávno tí horší nie sme.
Zdroj: František UrbanMIŠO
Teraz by sa hodilo nejaké klišé o tom, ako som prezrel, v zmysle prozreteľnosť. Môj zážitok zo školských čias je celkom prostý a okrem mnohých zážitkov, ktoré sa udiali, vo mne silno pretrváva tento. Už v druhom ročníku SŠ som zistil, že svet nie je spravodlivý. Neskoro, alebo to som mal ešte náskok?
Tak či onak tento zážitok sa síce týkal možno horšej známky alebo niečoho podobného. Nepamätám si presne, no skrátka, keď máte 17, viac ako polovica vecí vám pripadá neuveriteľne zásadná. Čo vlastne spravodlivosť je? Celkom určite očakávania výsledku podľa nášho subjektívneho myslenia a mnoho ďalšieho. Nezatrpkol som, na spravodlivosť a hodnoty verím. Celkom ma to ale prebralo a veľmi mi to pomohlo v ďalšej snahe do budúcna a najmä pohľadu, že nie všetko čo nám nevyjde podľa našich predstáv, je nutne zlé. Koľko vecí ste si želali a nesplnili sa vám? Našťastie…
Zdroj: Michal ReiterROMAN
Popravde nemám žiaden zážitok, ktorý by som definoval ako najsilnejší, ale po polhodine premýšľania a spomínania na školské časy sa mi vynorilo zopár úsmevných momentov. Matematikár, ktorý vždy otváral okno po príchode do triedy (chúdence dievčatá v prvej lavici počas zimných mesiacov) a vyvolával žiakov podľa toho, kto nebol prezutý.
Spolužiak, ktorý na hodine angličtiny definoval, prečo by chcel naživo vidieť Grand Canyon – „it’s big“. Či slovenčinárka, s ktorou som vždy na druhom stupni ZŠ bojoval, aby mi dala jednotku a upozorňovala ma, že budem mať veľké problémy s gramatikou. Myslím, že naša korektorka by s ňou nesúhlasila. A špeciálnou kapitolou boli hodiny fyziky s p. Bystrickým.
Zdroj: Roman Kadlec
PEŤO
Napadli mi viaceré úsmevné zážitky, ktoré by som mohol spomenúť. Avšak jeden mi zostal v pamäti zapísaný o niečo zreteľnejšie. Môže pritom slúžiť ako inšpirácia nielen pre dospelých. Riadiť sa ním môžu skutočne všetci. Počas základnej školy, na hodine prírodovedy, ma pani učiteľka vyvolala odpovedať.
Na hodinu som nebol pripravený a pokiaľ by chcela, tak ma obratom posadí možno aj s päťkou. Práve preto, aby sa tak nestalo, začala mi klásť správne otázky a zrazu som aj bez cielenej prípravy na hodinu vedel správne odpovedať. Takto dokázala nielen mne, že ako jednoducho sa dá žiakovi pomôcť k dobrej známke. Ukázala aj spôsob, ako môže žiak zvládnuť aj zdanlivo neriešiteľnú situáciu.
Je ľahké niekomu dokázať, že niečo nevie, avšak zdá sa, že oveľa prínosnejšie je niekomu pomôcť k úspechu. Neučme slony lietať, ale pomáhajme svojim blízkym a hlavne deťom rozvíjať ich prirodzený talent, aby boli všetci spokojní.
Zdroj: Peter HupkaMIRO
Zaujímavá téma a málo miesta na odpoveď J. Nie je to síce najsilnejší zážitok, ale napadlo mi práve toto: na strednej škole som zistil, že nie je nutné byť tým najvzornejším žiakom, aby ste mohli dosahovať slušné výsledky. Do školy sa mi príliš často nechcelo, stále sme vymýšľali ako sa uliať a následne vymyslieť niečo „zmysluplnejšie“. Poznáte ten vek, kedy vás zaujíma všetko iné, len nie škola J. Bol som neposedný a mal som extra túlavé topánky, to mi zostalo dodnes. Toto so sebou prináša aj rôzne patálie, ale inak by sme nemali načo spomínať, však?
Vo výsledku mi to dalo veľa rôznych zážitkov a hlavne som zistil, ako som už uviedol, že nie je nutné byť tým najvzornejším žiakom a sedieť vždy tam kde vás posadia a plniť všetky príkazy na 100 % (nikoho nenavádzam J), ale vedieť zamakať, keď to je potrebné.
V konečnom dôsledku som sa dočkal veľmi podobných výsledkov ako mali tí najvzornejší spolužiaci, no na rozdiel od nich som mal k plusu množstvo zážitkov a príhod. Samozrejme, nielen tých pekných a pozitívnych, ale to už k tomu patrí. Od mladého veku som išiel tak trošku proti prúdu, čo má svoje výhody, no pochopiteľne aj nevýhody.
Zdroj: Miro Illéš
