Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

V medzinárodnom rebríčku krajín podľa schopnosti zužitkovať talenty sa Slovensko umiestnilo na 40. priečke. Vyplýva to z každoročného prieskumu s názvom Globálny index konkurencieschopnosti talentov (GTCI, The Global Talent Competetiveness Index).

Na pravidelnom hodnotení jednotlivých krajín a ich schopnosti rozvíjať, priťahovať a udržiavať talenty sa podieľa spoločnosť The Adecco Group, svetový líder v oblasti ľudských zdrojov, spolu s ďalšími partnermi INSEAD* a Tata Communications*. Len na porovnanie, v roku 2016 sa Slovensko umiestnilo na 27. a vlani na 37. pozícii. Toho roku skončilo na 40. mieste zo 119 hodnotených štátov.

Kto je najlepší?

Miesto na čele rebríčka obhájili Švajčiari, za ktorými sa umiestnil Singapur a na tretej priečke Spojené štáty americké. Ako vidieť v tabuľke, ďalšie štyri miesta patria škandinávskym štátom.

Top desať krajín podľa GTCI

1Švajčiarsko6Švédsko
2Singapur7Dánsko
3USA8Spojené kráľovstvo
4Nórsko9Holandsko
5Fínsko10Luxembursko

Celkovo v prvej 25-ke figuruje až 16 európskych krajín. Zo susedných štátov nás predbehlo Rakúsko (18.), Česko (25.), Slovinsko (28.) a Poľsko (39.). Na druhej strane sa Slovensko umiestnilo lepšie než viaceré krajiny porovnateľné veľkosťou či ekonomickou výkonnosťou (Maďarsko, Grécko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko).

Naše silné a slabé stránky

Hodnotenie podrobne mapuje silné i slabšie stránky štátov v schopnosti využívať svoj ľudský potenciál. Prednosťou Slovenska sú relatívne dobré výsledky v oblasti profesijných a technických zručností. Slabšou stránkou je schopnosť lákať a motivovať talenty, umožniť ich rast. Slovensko tiež podľa hodnotenia dosahuje prijateľnú mieru rovnosti pohlaví, avšak má čo zlepšiť v tolerancii voči menšinám a migrantom.

Heslom je rozmanitosť

Talent je podľa tvorcov rebríčka GTCI najsilnejším zdrojom, ktorý poháňa konkurencieschopnosť a posilňuje úroveň krajiny, mesta či organizácie. Tohtoročná správa sa potom nesie pod heslom Rozmanitosť talentov ako pohon ku konkurencieschopnosti. Kľúčom k úspechu je totiž nielen rozmanitosť jednotlivých druhov nadania – teda schopností v oblasti techniky, vedy, umenia či sociálnych zručností –, ale aj rozmanitosť ľudí z rôznych kultúr, štátov či sociálnych prostredí.

Čo prispieva k využívaniu ľudského potenciálu?

Pre schopnosť krajiny využiť potenciál talentovaných ľudí je dôležitých niekoľko faktorov:

  1. Pokročilý vzdelávací systém. Dôležité pritom je, aby sa vzdelávanie zameriavalo nielen na technické, ale aj na ľudské, sociálne a projektové zručnosti.
  2. Flexibilné podnikateľské prostredie a vhodná politika zamestnanosti, čo znamená aj novú podobu zamestnaneckých vzťahov. Dôležitejšia než autorita a hierarchia je dnes spolupráca, predovšetkým pri vzniku a uplatňovaní inovácií. Namiesto doterajšej lineárnej kariéry a dlhodobého pracovného úväzku v jednej firme dostáva prednosť flexibilná práca a celoživotné vzdelávanie. V Európe a USA dnes tretinu zamestnancov predstavujú samostatne zárobkovo činné osoby. A v USA tvoria dve tretiny tzv. flexibilní zamestnanci. Vyplýva to z faktu, že svetová ekonomika je premenlivá a poháňaná rýchlymi technologickými zmenami, na ktoré treba reagovať.
  3. Otvorenosť vnútorná, teda podpora sociálnej mobility, čo znamená dať príležitosť ľuďom zo sociálne slabšieho prostredia či z odľahlejších regiónov. 
  1. Otvorenosť vonkajšia, teda podpora medzinárodnej mobility, predstavuje otvorenosť voči nadaným ľuďom bez ohľadu na ich pôvod, rasu či národnosť. Ako konštatuje správa GTCI, etnicky rozmanité spoločnosti majú o 35 percent vyššiu pravdepodobnosť podať lepší výkon. Talenty z iných krajín sa napríklad v USA častejšie stávajú podnikateľmi a inovátormi. A vo Švajčiarsku pochádza z radov imigrantov až 45 percent skúsených pracovníkov v oblasti chemického, farmaceutického a biotechnologického priemyslu.

Pre zaujímavosť, v rebríčku GTCI sa hodnotia nielen štáty, ale i jednotlivé mestá. Medzi nimi je na prvom mieste Zürich, po ňom nasledujú škandinávske metropoly Štokholm, Oslo, Kodaň a Helsinki. Praha sa umiestnila na 28. a Bratislava na 45. priečke.

Kompletná štúdia Globálny index konkurencieschopnosti talentov link

Značky: