Napriek systematickej podpore elektromobility zo strany vlád a odstraňovaní konkurencie stojí za vysokou cenou elektromobilov dopyt po kovoch používaných v batériách. Otázne je, či je tento dopyt dlhodobo udržateľný.

Dopyt po elektromobiloch každým rokom rastie. Dôvodom sú aj prísne ekologické nariadenia a vládne podporné programy, ktoré konkurenciu v podobe spaľovacích motorov postupne vytláčajú z trhu. Ako však ukazuje najnovšia analýza nadnárodnej spoločnosti Coface, cena elektromobilov bude zrejme aj ďalšie dva roky vysoká. „V nasledujúcich dvoch rokoch neočakávame zásadné zmeny v cenových trendoch,“ konštatuje generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.  Spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Dopyt po kovoch tlačí na ceny

Ako podotýka Ján Čarný, dôvodom vysokých cien je vzhľadom na globálnu podporu elektromobility zvýšený dopyt po kovoch, ktoré sú pri výrobe batérií nevyhnutné, najmä lítium, kobalt a meď, no ich ponuka dopytu nestačí. Nerovnováha medzi ponukou a dopytom tak zvyšuje ceny týchto kovov, hoci trhový podiel elektrických vozidiel je stále malý. „Rôzne konfigurácie batérií alebo možné použitie vodíka ako zdroja energie nateraz neznížia tlak na používanie týchto kovov,“ konštatuje. Vysoké náklady však prispievajú k podpore výskumu a vývoja alternatívnych technológií. „Toto úsilie by mohlo z dlhodobého hľadiska zmeniť situáciu, a to aj vzhľadom na silnú konkurenciu krajín, ktoré chcú získať výhodu v rámci budúcej generácie vozidiel,“ upozorňuje Ján Čarný.

Rast trhu s e-autami

Kým v roku 2019 predstavoval trhový podiel e-áut 8 %, v roku 2020 to už bolo 13 %. Pritom v danom roku poklesol predaj automobilov s klasickým pohonom o 6 %, no v dôsledku stimulačných programov vlád a zvýšeného záujmu Európy o tento segment vzrástol  predaj elektrických vozidiel o 41 %. „Podľa dostupných údajov vzrástol predaj elektrických vozidiel v prvom štvrťroku 2021 medziročne o 41 %. Tento rok sa predpokladá rast až o 70 %,“ konštatuje Ján Čarný.

Faktom pritom je, že elektromobilite hrá do kariet aj zámer niektorých trhov vrátane Európy zakázať do roku 2035 predaj spaľovacích motorov, čo odstráni konkurenciu pre elektromotory. „Tento trend vyvíja tlak na kovy potrebné na výrobu vozidiel: lítium, kobalt, grafit, nikel, prvky vzácnych kovov, hliník a meď. V batériách sa používa niekoľko desiatok kilogramov kovov, ak nie stovky,“ podotýka. Hliník napríklad predstavuje asi polovicu celkovej hmotnosti, nasledovaný meďou, grafitom a niklom. „Hliník sa používa nielen v batériách, ale aj v iných častiach vozidiel, napríklad na podvozku alebo vnútorných paneloch, kvôli jeho váhovým výhodám a schopnosti účinne chrániť pred nárazmi,“ konštatuje s tým, že prípad medi je tiež zaujímavý. „Je nevyhnutný na výrobu batérií, ale používajú ho aj dodávatelia elektriny, ktorí musia vyvinúť nové siete, aby sa prispôsobili elektrifikácii vozidlových parkov a novému dopytu po energii,“ podotýka Ján Čarný.

Aj preto Coface očakáva, že medzi rokmi 2020 a 2021 stúpnu ceny niklu, hliníka a medi o 34 %, 25 %, resp. 47 %. V období rokov 2020 až 2050 bude rásť aj dopyt. „Dopyt po medi v tomto období vzrastie podľa našich analýz medziročne o 9,9 %, zatiaľ čo nikel bude rásť ročným tempom 11,8 %,“ spresňuje. Hlavnými výrobcami týchto vyhľadávaných kovov sú Konžská demokratická republika (KDR), Austrália, Indonézia, Čile a Rusko, kde rastie snaha vlád upraviť ťažobné predpisy s cieľom získať väčší podiel na pridanej hodnote, ale na druhej strane je potrebné posilniť environmentálne predpisy na ochranu miestnych spoločenstiev. Intenzívnejší bude tiež tlak na ťažobné a hutnícke spoločnosti, aby zlepšili ponuku a reagovali na tieto trendy.

Z koronového prepadu do zisku

Coface očakáva zvýšenie kapitálových výdavkov na podporu rastu, preto firmy v sektore budú musieť v krátkodobom horizonte preukázať sinú ziskovosť. „Toto odvetvie bolo na začiatku roka 2020 hlboko zasiahnuté pandémiou, najmä vzhľadom na pokles ceny súvisiaci s poklesom dopytu a lockdownami. Pretože ekonomický výhľad bol v tom čase slabší, rozpočty na prieskum a rozširovanie kapacít sa znížili skôr, ako sa trend zvrátil,“ podotýka Ján Čarný.

Vodík zatiaľ mimo hry

Výrobcovia batérií aj ich odberatelia sa snažia znížiť závislosť od kobaltu, no aj nájsť alternatívne zdroje energie. „Vodík sa všeobecne uvádza ako silná alternatíva, ktorá je schopná zmierniť celkové náklady aj záťaž pre životné prostredie. Spoločnosť Coface však neočakáva, že by vodík v tomto desaťročí zmenil hru, ak neprídu silné stimuly zo strany vlád,“ upozorňuje Ján Čarný. Ani od výrobcov automobilov sa neočakáva, že by samy – z krátkodobého hľadiska – uprednostňovali vodík, pretože investovali značné prostriedky do batérií, aby splnili prísne regulácie zavedené rôznymi orgánmi.

Vôľa rozvíjať používanie elektrických vozidiel vyplýva na jednej strane zo snahy dosiahnuť ciele Parížskej dohody a boj proti zmene klímy. „Na druhej strane však ťažba kovov má, ako každý ťažobný proces, významný vplyv na životné prostredie a na spoločenstvá,“ upozorňuje. V Konžskej demokratickej republike je napríklad tiež rozšírené odlesňovanie a detská práca. Takéto problémy je tak potrebné vyriešiť, aby sa revolúcii v oblasti elektrických vozidiel dostal zaslúžený kredit.

„Kľúčovou otázkou v nasledujúcich rokoch tak môže byť recyklácia batérií,“ hovorí. Mnoho firiem sa už v tomto smere usiluje rozvinúť vlastné prevádzky. Recyklácia kobaltu a niklu je pomerne vyspelá, s celkovou mierou 60 %, ale lítium sa recykluje s celkovou mierou len 1 %. Priestor je tiež v lepšom nakladaní s odpadom.